V prvom rade zdravím
všetkých pro-NS a pro-White orientovaných čitateľov NSEC. Volám sa Karol
Veľký a mám 26 rokov. V nasledujúcich riadkoch si prečítate môj životný príbeh,
resp. aspoň trochu sa Vám pokúsim priblížiť to, čo prežívam a to, čo sa udialo,
počas minulých rokov môjho života.
Okrem toho, že bojujem
za prežitie bielej rasy na tejto planéte, som žoldnier. Už niekoľko rokov slúžim vo
Francúzskej Cudzineckej Légii. Tento článok som napísal špeciálne na požiadavku
NSEC, nie preto, aby som sa Vám pochválil, ale aby som možno mnohým z Vás poradil ako
ďalej. Nemám potrebu chváliť sa a už vôbec nie niekomu niečo dokazovať, ale na
druhej strane som hrdý na to, že som Legionár. Týmto článkom, chcem otvoriť novú
cestu boja za 14 slov a naznačiť Vám, že existuje aj iná alternatíva ako uniknúť
systému. Mohol by som začať rozprávať kdekoľvek, ale začnem pekne po poriadku. Ako
to všetko začalo? Prečo som sa rozhodol opustiť svoju rodnú zem? Mal som veľmi veľa
dôvodov "vypariť sa" ale aj rovnako ma držalo veľa vecí zostať a
pokračovať v boji doma. No prišiel deň "veľkého rozhodnutia", zobral som
si z domu najnutnejšie veci a odišiel som. Moja rodina bola z môjho rozhodnutia, nie
veľmi nadšená (pre moju bezpečnosť sa k tomu nebudem vyjadrovať).
Hranice Francúzska som
prekročil v meste Strasbourg. Bolo chladné a opršané ráno. Podľa malej mapy
Strasbourgu nájdenej na internete, som sa vydal hľadať, to za čím som prišiel.
Prešiel som niekoľko ulíc, pár malých námestí a čoskoro som narazil na kasárne.
Keď, že bolo ešte skoro ráno, okolo tábora sa prechádzali miestne prostitútky,
ťažko zarábajúce si na chlieb. Spolu so mnou sa prišli zaangažovať ešte dvaja
Poliaci a jeden Rumun, ktorý už čakali pred bránou a márne sa pokúšali dostať dnu.
Ešte sme si vychutnali pár studených kvapiek dažďa, kým nám prišiel otvoriť
hlavný desiatnik, ktorý ako som neskôr zistil bol Holanďan. Slabou
anglo-francúzštinou sme sa mu snažili vysvetliť prečo sme tu, ale keď nás videl,
tak veľmi rýchlo pochopil o čo nám ide. Ešte pred tým ako sme vstúpili dnu nám
caporal-chef /hlavný desiatnik/ zobral pasy, bleskovo skontroloval stav zubov, popýtal
sa či máme toaletné potreby a až potom sme prešli ďalej. Jeden z dobrovoľníkov
nemal to šťastie a tak išiel zháňať veci na holenie. Vrátil sa o 3 hodiny, keď si
to zadovážil. Onedlho sme si pozreli krátky film o Légii, vypísali sme prvé papiere
a zmenil nám meno. To, že odchod nováčikov bol len nedávno, svedčilo, len pár
ľudí v ďalšej miestnosti. V Strasbourgu som zotrval 4 dni, kým sa nazbieral potrebný
počet dobrovoľníkov. Už si presne nepamätám, koľkí z ktorej národnosti išli
spolu so mnou, ale viem za nás bolo 15, Poliaci, Rumuni, Bulhari, Česi, Slováci a Rusi.
Cítil som sa príjemne a bol som hrdý na to, že tu vidím len Árijskú krv, to som
však ešte nevedel koho uvidím v materskom regimente Légie. V ten večer sme si zobrali
všetky svoje veci a vlakom sme odišli na juh. Ráno o 6h som sa prebudil v Marseille. Je
to druhé najväčšie mesto vo Francúzsku, ale myslím že asi najšpinavšie. Hovorí
sa mu aj druhý Alžír. Prečo? Pretože asi 80% populácie tvoria Arabi, ktorí sa sem
priplavili za posledných pár desiatok rokov zo severnej Afriky a zamorili toto mesto ako
všetky ostatné, v ktorých sú. Tu sme prestúpili na vlak do mesta Aubagne, ležiaceho
len neďaleko od Marseille. Na vlakovej stanici v Aubagne nás vyzdvihol autobus,
ktorý šoféroval, mimochodom Legionár čiernej pleti. Môj úsmev z tváre zmizol už
po príchode do Marseille, ale keď som videl, kto všetko zaklopal na dvere „Veľkej
Matky“, tak som bol ešte viac znechutený.
Až keď ste v priamom
styku s ostatnými rasami, tak môžete vidieť ako pracujú, ako sa správajú, ako
rozmýšľajú a akí sú rasisti. Americké filmy vyprodukované židmi, kde belosi
hrajú vrahov a zabijakov, čierni naopak väčšinou policajtov, vyšetrovateľov,
lekárov, sudcov a pod. sú lož a ilúzia v jednom. Veľký brat nám chce
za každú cenu, vnútiť pocit viny, a preto aj naďalej "doporučujem" zostať
doma celé hodiny pred TV Nova, Markíza a pod. a nechať si vymývať mozog
humanistickými nezmyslami. Nie!!! Dajte prednosť napr. prechádzke lesom, zájdite
niekam do prírody, rozjímajte, aspoň na chvíľu uniknete chápadlám multikultúry.
Rovnako šport je vynikajúcim riešením. Tak do toho!
Nebolo to raz, čo som
musel brániť svoju bielu hrdosť. Ak ma desiatnik čiernej pleti rozhodnúť o tom kto
pôjde vyčistiť toalety, tak v 10 prípadoch z 10 sa rozhodne pre bieleho legionára.
Celkovo je v Légii asi 130 národností, ale napr. až 40% tvoria Slovanské národy, ako
Rusi, Ukrajinci, Poliaci, Česi, Slováci, Rumuni, Bulhari, Srbi, Chorváti, atd. Spolu so
mnou do Aubagne prišiel jeden Slovák a dvaja Česi. Čoskoro sme zistili, že tu nie sme
sami a našli sme ďalších Čechoslovákov. Každá národnosť si tu vytvorila svoje
teritórium, menili sa vždy len ľudia. Vo výberovom centre som strávil mesiac. Za ten
čas sa tu vystriedalo tisíce ľudí. Z asi 300 dobrovoľníkov si Légia vyberie 20
ľudí. Najväčšia skupina tých čo neuspeli odchádza prvý týždeň, po tom čo
neurobia psychotesty. Neskôr príde zdravotná prehliadka, beh a konečné rozhovory,
prečo chcete do Légie. Psychotesty sú podobne ako u polície. Čo sa týka Vášho
zdravia, nezistia nič čo neprezradíte, preto ak máte nejaký problém, ktorý nie je
vážny, tak si to nechajte pre seba, lebo Vás pošlú domov. Beh sa beží klasicky za
12 min. Je potrebné zabehnúť aspoň 2800m. Na regimente beháme skoro každý deň
(pokiaľ nie sme v teréne alebo nemáme službu) 10-15km. Ak je niekto slabý v behu,
pošlú ho domov. Ale môže to skúsiť znovu, po niekoľkých mesiacoch, čo však
v prípade zdravia nie je možné. Ako posledné Vás čaká "Gestapo". Tak
sa hovorí slangovo ľuďom, čo zisťujú o Vás všetky dostupné informácie. Légia
úzko spolupracuje s Interpolom. Ak ste hľadaní touto Z.O.G. službou, tak Vás Légia
bez milosti "vykopne" za bránu, ale pred tým upovedomí Interpol, aby poslal
po Vás taxi. Ak máte len "malý" problém môžete mať šťastie, že Vás
Légia "ochráni" a prijme do svojich radov. S gestapom sa robí niekoľko 2-3
hodinových rozhovorov. Pýtajú sa Vás opäť prečo ste prišli, čo ste robili v
civile, aká je Vaša situácia doma v rodine a pod. Ako som už povedal, zistia si fakt
všetko, čo im poskytnú ostatné informačné ZOG služby. Ak klamete je dôležité,
zapamätať si to, čo ste povedali prvý krát a stále to opakovať, pretože ak ste
prichytení, že klamete pošlú Vás opäť domov. Ak je Vaše telo skrášlené
tetovaním, každú jednu kérku si odfotia. Videl som veľa NS, ktorí išli domov len
preto, lebo mali na sebe príliš radikálne tetovanie ako svastiky, SS,
Nasledujúce 4 mesiace
som strávil základným výcvikom v Castelnaudary. Toto menšie mesto, ležiace len
kúsok od krásnych Pyrenejí sa v skratke zvykne nazývať Castel. Počas Vašej
služby v Légii sa sem dostanete niekoľko krát. Okrem nováčikov sa tu školia
špecialisti v rôznych oboroch ako automechanici, kuchári, ošetrovatelia,
informatici, robia sa tu vodičské preukazy a samozrejme tu majú výcvik budúci
desiatnici a poddôstojníci. Na začiatku sa tu
naučíte pochodovať, spievať, strieľať, rozobrať, zložiť, vyčistiť a
použiť Vašu zbraň FAMAS (5.56mm), žehliť, uložiť si posteľ a skrinku na
legionársky spôsob a ešte množstvo iných vecí s ktorými sa budete stále
stretávať. Veľa dobrovoľníkov má strach z toho, že nevedia po francúzsky. V
Castelnaudary sa naučíte základom jazyka, je vhodné zobrať si zo sebou dobrý
slovník. Časom sa Vám zafixujú do pamäte neustále používané frázy a všetko
bude potom ľahšie.
Prvý mesiac zo
základného výcviku stavíte na vidieku, na jednej z troch fariem. Všetko záleží
podľa toho ku ktorej rote ste boli pridelení. Sú tri roty (compagnie), kde môžete
byť umiestnení. Prvá rota má modrú farbu. Znakom tejto roty je kôň na hviezde. Meno
modrej farmy je Bel-Air. Druhá, červená rota sídli na mieste zvanom Cuin. Emblémom je
podkova a hviezda. Posledná compagnie engagé volontaires je v Reissacu. Žltá
rota má za symbol nákladné auto a hviezdu. Na farme si vytrpíte viac než dosť. V
Légii sa tomu hovorí ramasovanie. Až tu uvidíte, čo ste schopný vydržať a či
bola Légia, tým správnym riešením Keď
niekto spraví banán (chybu) bude potrestaný, často krát pyká za chybu jedinca
nezmyselne celá sekcia. Farma býva najväčšou nočnou morou. Nespíte, nejete, sem tam
Vás dobre zmlátia. Cez deň inštrukcie, v noci sa striedate na stráži. Výnimkou
nebývajú ani cvičné granáty vhodené do izby, kde spí celá sekcia a následný
nástup v tom, čo máte na sebe. Nikdy nezabudnem na to, ako sme robili kliky v novembrom daždi o 3h ráno len
v spodnom pádle a s prilbami na hlavách. Všetko záleží od šéfa
sekcie a vašich inštruktorov. Ak majú dobrú náladu, všetko Vám pokojne vysvetlia,
ale ak sú nervózni a chcú si vybiť zlosť na nováčikoch, tak budete potiť krv. Na
farme býva najviac dezertérov. Ak ich chytia, robia potom tu najpodradnejšiu robotu,
sú stredobodom pozornosti a ramasovania. Ak máte pocit, že by ste mohli pri najhoršom
dezertovať, tak do Légie ani nevstupujte! Vždy sa riaďte tým, že čo Vás nezabije,
to Vás posilní. Snažte sa prekonať samých seba, buďte lepší ako ostatní. Majte
záujem naučiť sa vždy niečo nové. Légia Vám v tom ponúkne neobmedzené
možnosti, treba mať len chuť a nekonečný záujem. Počas výcviku na farme som
uskutočnil niekoľko pochodov, rovnako cez deň, tak aj v noci. Pred tým, ako však
vyrazíte Vás poinformujú, čo si zobrať do svojho "Sac a dos" ruksaku. Ako
som už povedal, ak chcú, aby ste na základný výcvik len tak skoro nezabudli, budete
veľmi trpieť, preto sa môže stať, že do vášho ruksaku, si zoberiete úplné
zbytočné veci. Niekoľko pochodov "maršov" pôjdete nepretržite, ale aby ste
nabrali nové sily, naučia Vás, postaviť si jednoduchý prístrešok na prenocovanie.
Počas nočného táborenia, sa opäť jeden po druhom vystriedate na stráži. Beda tomu,
kto bude prichytený, že zaspal alebo robil to čo nemal!
Na farmu sme boli
privezení na nákladných autách, ale naspäť sme išli po svojich. Výcvik na farme
sme ukončili 2 dňovým pochodom (asi 50km), ktorému sa hovorí "March Kepi
Blanc". Po spiatočnom príchode do 4RE v Castelnaudary, som sa stal Legionárom a
obdŕžal som legionársku čiapku "Kepi Blanc“. Ešte pred tým sa treba ale
naučiť legionársky zákonník cti (Le code d'honneur du Légionnaire), je uvedený pri
konci. Počas zvyšných 3 mesiacov sa opakuje to čo ste sa naučili, zdokonaľujete sa v
streľbe, sem-tam sa ide do terénu. Každá sekcia chodí na krátky pobyt do Pyrenejí.
Podľa sezóny sa venujete zaujímavým športovým aktivitám, ako je lyžovanie,
orientačný beh, kaňoning, výstup na jeden z pyrenejských končiarov a podobne
činnosti, čo Vám rýchlo zahrejú krv. Tak, ako sme ukončili farmu, malým 50km
pochodom, tak aj na konci základného výcviku náš čakalo niečo podobne a to 120km
pochod Francúzskom. Tomuto pochodu sa hovorí "Raid march" a boli sme z neho
všetci veľmi, ale veľmi unavení. Na jeho konci sme vpochodovali do tábora a hrdo
spievali pieseň našej sekcie, aby všetci vedeli, že sme ukončili inštrukciu. Potom
zostava už len všetko upratať, vyčistiť a je čas opustiť Castel a isť na nový
regiment.
Légia momentálne
disponuje okolo 8000 mužmi, zastúpených v 10 regimentoch. Tri z nich sú mimo
Francúzska. 13 DBLE v Djibouti, 3 REI vo Francúzskej Guyane (Ak je miesto, najlepší zo
sekcie zvyčajne žiadajú o 2-ročný
pobyt) a DLEM na malom ostrove Mayotte pri Madagaskare. Po základnom výcviku si však
väčšinou vyberáte zo zvyšných regimentov, ktoré sú vo Francúzsku. 2REP (Korzika)
regiment parašutistov, 2REI (Nimes) pechota, 2REG (St.Christol) a 1REG (Laudun) ženisti,
1REC (Orange) kavaléria, 1RE (Aubagne) hudba. Je tak isto nepravdepodobné, že by ste
zostali po inštrukcii v 4RE (Castelnaudary).
Legionársky život začne až potom ako prídete na nový väčšinou Vami zvolený
regiment. Tu nadviažete na to čo Vás naučili v Castelnaudary. Vyberiete si
špecializáciu a potom sa tomu venujete možno Vás celý 5-ročný kontrakt. Počas
základného výcviku sme nemali skoro žiadne voľno, boli to dosť tvrdé mesiace,
normálne nemáte ani právo zatelefonovať si, resp. dať vašej rodine vedieť, že ste
OK. Všetko záleží, ale od Vašich nadriadených. Na normálnom regimente je úplne
iný život. Máte oveľa viac voľnosti, ale zase aj viac zodpovednosti za svoje činy.
Keď skončíte večer svoju prácu (začínate ráno okolo 6h a skončíte okolo
18h) do nasledujúceho rána ste väčšinou "voľní". Je preto na Vás, čomu
dáte prednosť. Môžete isť do mesta (cez týždeň len vo vychádzkovej uniforme,
tenue sortie), ísť do posilňovne, posilňovať s alkoholom vo Foyeri (Bar na
regimente) alebo Vaše vojenské aktivity stále nekončia, je potrebné prichystať tenue
parade na 24-hodinovú stráž.
Ja osobne, zvyšok
večera trávim hlavne vo fitnes, thajským boxom alebo som na plavárni. Je len na Vás
v akej kondícii udržujete svoje telo. Keď ste lepší, ako ostatní, tí môžu
len ticho závidieť. Je mi na grc, z niektorých vojakov, čo nedokážu vyšplhať
ani 6m dlhé lano bez použitia nôh, o tom ako urobiť viac ako 10 zhybov na hrazde
ani nehovorím. Samozrejme, že je jednoduchšie sedieť každý večer v bare
a kúpať pečienku v alkohole, ako vybiť posledné zvyšky nadbytočnej energie.
Všetky bojové
regimenty (regimenty combat), absolvujú väčšinou raz za rok nejakú operáciu. Buď
vystriedate kamarátov (tournant), alebo ste povolaní na základe alertu (OPEX -
operation extérieur). Doba misie je stanovená väčšinou na 4-6 mesiacov, ale môže sa
stať, že sa vrátite aj skôr a momentálne Vás odvelia inde. Niektorí Legionári
čakajú na svoju prvú operáciu, aj niekoľko mesiacov, iní skončia základný výcvik
a po príchode na novú rotu za mesiac odchádzajú. Dnes väčšinou Légia plní
"mierové" misie sionistického paktu NATO, keď že je Francúzsko jeho členom
alebo je na programe zasahovanie do vnútorných problémov bývalých francúzskych
kolónií. Misie sa môžu uskutočniť kdekoľvek Vás povolajú, ako napr. bývalá
Juhoslávia, Afganistan, Pobrežie Slonoviny, Centrálna Afrika, Gabon, Rwanda, Haiti,
atď.
Tak ako v minulosti, tak
aj dnes je teda Légia útočiskom mnohých pro-bielych patriotov. Po druhej svetovej
vojne sa tu ukrylo pred krvilačnou rukou Z.O.G. veľké množstvo Waffen-SS. Hlavne
vďaka nim získala Légia, meno tvrdej armády. Nekonečné boje v Indočíne boli
toho dôkazom. Ako som už spomínal, v Légii sa veľa spieva. Počas inštrukcie,
sa naučíte veľa krásnych piesní. Nasledujúce z nich boli komplet prebrané od
NS, niektoré preložené do francúzštiny alebo zostala len melódia: Ich Hatt Einen
Kameraden (francúzska verzia J'avais un camarade) , Edelweiss, Schwarz Rose, Képi blanc
(pozmenená z nemeckej piesne Panzerlied), Contre les viets a mnoho ďalších.
Niet pochyb, že starogermánsky duch tu stále žije.
Náborové centrá sú
po celom Francúzsku. Odporúčam ísť buď do Strasbourgu, Nice, Fontenay-sous Bois
(Paríž) alebo priamo do 1RE v Aubagne, kde sa koná výberové konanie.
Nezabúdajte, že keď Vás Légia pošle domov a angažovali ste sa napr. v
Paríži, dostanete zadarmo jednorazový lístok na vlak na trase
Aubagne-Marseille-Paríž. Ak pôjdete priamo do Aubagne a nezoberú Vás, cestu si
hradíte sami. Francúzska armáda má až 75% zľavy na vlak, preto napríklad za cestu
rýchlovlakom TGV, na trase Marseille-Paríž (približne 800km) zaplatíte len okolo
20Eur, namiesto 80Eur.
Kompletný zoznam
náborových stredísk, kde sa môžete zahlásiť:
13400 Aubagne - Quartier
Vienot Tel. 04.42.18.82.57
64100 Bayonne - 18, quai
de Lesseps Tel. 05.59.50.14.84
25000 Bésançon -
Quartier Ruty, rue Bersot Tel. 03.81.87.28.28
33000 Bordeaux - 260,
rue Pelleport Tel. 05.56.92.99.64
63035 Clermont-Ferrand -
31, cours Sablons Tel. 04.73.99.22.43
59000 Lille -
69007 Lyon - Quartier
Géneral Frere Tel. 04.78.58.40.21
13007 Marseille -
57000 Metz - Quartier de
Lattre de Tassigny Tel. 03.87.66.57.12
44000 Nantes - Quartier
Desgrées du Lou, rue Gambetta Tel. 02.40.74.39.32
06300 Nice - Quartier
Filley - rue Sincaire Tel. 04.93.80.59.06
30000 Nîmes - Caserne
de Chabrieres, rue Vincent Faďta 04.66.02.30.15
94120 Fontenay-sous-Bois
(Blízko Paríža) - Fort de Nogent Tel. 01.49.74.50.65
66020 Perpignan -
Caserne Mangin - 8, rue François Rabelais Tel. 04.68.35.05.38
86000 Poitiers -
Quartier Aboville Tel. 05.49.41.31.16
51000 Reims - Quartier
Colbert - 32 bis, avenue de
76038 Rouen - rue du
Colonel Trupel Tel. 02.35.70.68.78
67000 Strasbourg -
Quartier Lecourbe - Rue d'Ostende Tel. 03.88.61.53.33
31000 Toulouse - Caserne
Pérignon- avenue Camille Pujol Tel. 05.61.54.21.95
Veci, ktoré si so sebou
zoberte :
Cestovný pas (hneď po
vstupe Vám ho zoberú). Vrátia Vám ho až po 5 rokoch. Žiadne iné doklady neberte,
všetky Vám zoberú a dajú väčšinou po 5 rokoch!!! Peniaze (Eurá). Na cestu tam
aj spať. Podľa vlastného uváženia, aspoň 200Eur. Jedlo a niečo na pitie na
cestu do Francúzska. Za brány Légie s ním, ale nechoďte (vyhodia ho), hneď po
vstupe dostanete jedlo. Nezabudnite na normálne oblečenie a vhodné tenisky na
behanie a šport. Neberte si nič s politickými motívmi. Francúzsko nie je
biela krajina a navyše Vás preto môžu odmietnuť. Každý, ale zodpovedá sám za
seba. Príliš skoro vyložené karty, Vás môžu stáť výhru! Hlupáci sa ale nikdy
nepoučia! Zoberte si dobrý slovník, alebo francúzštinu pre samoukov. Neberte si
žiadne osobitné zápisníky s adresami a číslami rodiny, známych,
priateľov. Toto Vám zlikvidujú ako prvé, preto ich vpíšte nenápadne niekam do
slovníka, prípadne zlepte dokopy popísané strany. Ak si vezmete so sebou Z.O.G.
vysielačku (Mobilný telefón), SIM kartu si tiež niekam dobre schovajte (napr. do
topánok) pretože ju tiež zničia! To platí aj pre kreditné karty. Zlomia ju na dve
polovice a odložia s ostatnými dokladmi. Mobilný telefón Vám nechajú, ale
dostanete ho, až po základnom výcviku spolu so všetkými vecami, ktoré Vám zobrali.
Ako som už povedal, to sa nevzťahuje na cestovný pas a ostatné doklady! Nezabudnite si
zobrať so sebou dobré toaletné potreby. Najmä žiletky, resp. elektrický holiaci
strojček, klieštiky na nechty, zubnú kefku, pastu a telový šampón. Šampón na vlasy
Vám asi nebude treba, logicky asi preto, že nebudete mat žiadne vlasy. :o) To čo si
však zoberiete je vizitkou Vašej osobnej hygieny. Z elektronických vecí, discman
alebo mp3 prehrávač nie je problém. Neberte si zo sebou žiadne drahé veci, cennosti,
retiazky, prstene, prívesky a pod. Zlodeji sú všade a navyše na regimente
sú z hľadiska bezpečnosti všetky ozdoby z kovu zakázané. Nedoporučujem
brať si so sebou zbrane, nôž, boxer, pendrek, kaser a pod. Légia je armáda, nie
agentúra nájomných vrahov. Všetky potrebné nástroje si zaobstaráte neskôr, keď
príde čas a budete mat v mnohých veciach jasnejšie, ako na začiatku.
Le code d'honneur du
Légionnaire (Legionársky zákonník cti):
1.Légionnaire, tu es un
volontaire servant
2.Chaque légionnaire
est ton frere d'arme quelle que soit sa nationalité, sa race, sa religion. Tu lui
manifestes toujours la solidarité étroite qui doit unir les membres d'une meme famille.
3.Respecteux des
traditions, attaché a tes chefs, la discipline et la camaraderie sont ta force, le
courage et la loyauté tes vertus.
4.Fier de ton état de
légionnaire, tu le montres dans ta tenue toujours élégante, ton comportement toujours
digne mais modeste, ton casernement toujours net.
5.Soldat d'élite, tu
t'entraines avec rigueur, tu entretiens ton arme comme ton bien le plus précieux, tu as
le souci constant de ta forme physique.
6.La mission est
sacrée, tu l'exécutes jusqu'au bout, a tout prix. La mission est sacrée, tu l'exécutes jusqu'au bout dans le respect des lois,
des coutumes de la guerre et des conventions internationales et, si besoin, au péril de
ta vie.
7.Au combat, tu agis
sans passion et sans haine, tu respectes les ennemis vaincus, tu n'abandonnes jamais ni
tes morts, ni tes blesses, ni tes armes.
Nie so všetkým čo tu
je napísané súhlasím. V 2.bode kódexu sa píše, že každý Legionár bez
ohľadu na rasu je tvoj brat v zbrani. Lož! Čierne opice nebudú nikdy mojimi
bratmi! WHITE POWER!
Ak sa rozhodnete ísť
rovnakým smerom ako ja, zostáva mi už len zaželať Vám, veľa šťastia, veľa odvahy
a silné nervy! Pamätajte, že vždy reprezentujete svoju krajinu, národ
a rasu.
Tebe BRUTUS srdečne
ďakujem za uverejnenie tohto článku. Želám Ti veľa úspechov v práci, v
samotnom boji a osobnom živote, nech je NSEC aj naďalej najlepším
československým NS serverom. Samozrejme, zdravím všetkých bielych ľudí, ktorí
nenechajú dokončiť židovský plán zotročenia národov! Našou cťou je naša
vernosť! Nezíďme z tejto cesty, bojujme spolu aj naďalej za slobodu a za
prežitie našej rasy! Za 14 slov!
Prípadné otázky
môžete adresovať na: karolvelky26@hotmail.com
Za skorú odpoveď, nikomu neručím, môj prístup na internet je obmedzený.
Moje špeciálne
pozdravy patria mojim dvom bratom: EMILOVI KRIVÉMU a DUŠANOVI SLANČÍKOVI.
Ďakujem Vám za podporu a za všetko čo ste pre mňa doteraz urobili!