KNIEŽATÁ ZLOBY

ROBERT HELEBRANDT

BRATISLAVA, apríl 1991

© Do slovenčiny preložila: Ada Adamová

Prológ

Za posledných približne sto rokov, kedy sa Európania začali po prvýkrát zoznamovať s obsahom Protokolov siónskych mudrcov, celých štyridsať päť rokov ne­mala mladá generácia Čechov a Slovákov možnosti čítať tento dokument. Kniž­né vydania z predvojnového a vojnového obdobia boli systematicky ničené a no­vé edície boli zakázané.

Spor autentičnosť Protokolov sa stal v dnešných dňoch úplne bezpredmetným, pretože program sa krok za krokom uskutočňuje, a je, podľa židovskej mienky, pred dovŕšením.

Vnímavý a pozorný čitateľ si tento názor urobí sám. Preto som sa vzdal akéhokoľvek komentára.

Úvod

Protokoly siónskych mudrcov sú v hrubých rysoch vyjadrením programu Židovstva, ktorý súčasne naznačuje plán a prostriedky k ovládnutiu a zničeniu všetkých nežidovských národov a štátov bez výnimky, a podáva návod, ako si má Židovstvo počínať, aby na zrúcaninách týchto štátov vybudovalo svoje ce­losvetové panstvo.

Tento plán je vyvrcholením po celé roky pestovanej a udržiavanej starozákon­nej predstavy Židovstva o sebe, Židoch, ako o národe vyvolenom Jahvem k vlád­nutiu nad celým svetom. Je vyvrcholením onoho židovského egocentrizmu, kto­rý pod vplyvom odvekej výchovy viedol k vyhroteniu nenávisti Židovstva voči všetkému nežidovskému, zaznamenanom v Starom zákone, úplne podľa Jeho­vových prejavov.

Protokoly obsahujú v koncentrovanej forme i veľa z toho, čo vieme o histórii pomeru Židovstva k Rimanom a iným starovekým nežidovským národom a naj­mä o histórii prenasledovania kresťanov týmito národmi, štvanými Židmi. Tento program bol však určený výhradne Židom a nikdy sa nemal dostať do nežidov­ských rúk. Bol ukrývaný rovnako starostlivo, ako bol ukrývaný obsah Talmudu pred zrakmi nezasvätených.

Spravodlivosť však rozhodla inak. Ak sa Talmud stal korisťou germánskeho árijského ducha, zosobneného Jánom Eisenmengerom, Protokoly sa stali koris­ťou ducha slovanského, zosobneného Ruskou Glinkovovou a ruským štátnym radom Račkovským. Títo Árijci z rôznych národných kmeňov vyrvali Židovstvu jeho najdôležitejšie tajomstvo, ktoré bolo tak starostlivo ukrývané. Keď sa o tom Židia dozvedeli, použili svoj prastarý trik a vyhlásili, že Protokoly sú falzifikátom. Dnes je však úplne jasné, že tieto ich neustále opakované vyhlásenia sú trikom.

Slovania vždy stáli v popredí boja proti židovskej hydre svojím vedúcim kme­ňom, predstavovaným Rusmi. Na ruskej pôde vznikli korene toho, čo nakoniec vyústilo v hitlerovský nacizmus - spoznanie nebezpečenstva židovskej svetovlá­dy.

Je zaujímavé, že sa Slovania a Germáni nevedomky spojili a rozdelili si úlohy, bez toho, aby o sebe vedeli. Neurčila ich snáď sama Prozreteľnosť na to, aby zachránili svet pred židovskou zlobou?

Židia správne vycítili, kto je ich nezmieriteľným nepriateľom, kto by mohol mať moc a silu skrížiť ich plány a pochopili, že to môžu byť len Slovania a Germáni. Preto onen židovský dobrodinec nakreslil povestnú mapu z roku 1890, kde Rus­ko označuje ako púšť.

Bez preháňania možno povedať, že keby sa nebolo objavilo Eisenmengerove „Odhalené Židovstvo" a keby sa Glinkovej a Račkovskému nepodarilo získať „Protokoly", dnes by bol svet skutočnou púšťou. Ruský ideový nacizmus nestačil na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré hrozilo Rusku a celému svetu, a to pre nepochopenie ruských vládnych kruhov. Krv ruského národa však nebola preliata nadarmo. Z nej vyklíčil odboj proti Židovstvu v celom svete, odboj, ktorý nemá obdobu v celej svetovej histórii. Ak ešte dnes slávi na mnohých miestach sveta socializmus a komunizmus, ako hlavné nástroje židovskej svetovej politiky, svo­je triumfy, vyplýva to z neuvedomelosti ľudu, ktorý doteraz neodhalil, ako dôsled­ne je podvádzaný planými sľubmi Židov. .

Všetko utrpenie ruského národa a všetkých ostatných národov sveta je už vy­svetlené. Bolo zámerne spôsobené Židovstvom, aby boli čo najviac oslabení tí, ktorých duchovnej sily sa mohlo Židovstvo obávať. A to boli predovšetkým Slo­vania a Germáni, národné kmene, ktorým patrí budúcnosť v Európe.

Údery, ktoré zasadilo Židovstvo árijskému svetu v podobe obidvoch svetových vojen a z nich pochádzajúcich revolúcií, mali len čiastočný účinok. Naopak, príliš mnohým sa rozjasnilo, a preto sa teraz Izrael obáva odvety a trestu. Odtiaľ pra­mení aj jeho šialené snaženie, aby dobehol zameškané a vyvolal nové revolúcie a vojny, kdekoľvek na svete. Židia dobre vedia, že ďalšia vojna by vyhubila všet­ko, čo by im mohlo prekážať. Zvyšky zbedačeného ľudstva by potom Židia vrhli do svetovej revolúcie, ktorá jediná môže priniesť Židovstvu vytýčený cieľ: koniec árijskej a všetkej nežidovskej kultúry, civilizácie a morálky, a definitívne nastole­nie svetovlády židovskej kultúry, dávno zabudnutého temného Orientu. .

Získanie Protokolov

Existujú dve verzie; v prológu k Protokolom uverejneným Gottfriedom zur Be­ek, popisuje ich odhalenie autor takto:

V roku 1897 v dňoch 29. až 31. augusta sa konal v Bazileji Sionistický kongres za predsedania Theodora Herzla, fejetonistu viedenského časopisu „Neue Freie Presse". Ruská vláda, ktorá tušila, že na kongrese sa nebudú prejednávať iba bezvýznamné veci, nariadila vtedajšiemu náčelníkovi ruskej tajnej zahraničnej služby v Paríži, aby toto zasadnutie sledoval. Tento náčelník - Račkovski vystal svojho spravodajcu, ktorý podplatil posla, odvážajúceho akýsi tajný dokument zo skončeného kongresu do slobodomurárskej lóže „U vychádzajúceho slnka" vo Frankfurte nad Mohanom. Podplatený posol prerušil, v dopredu dohodnutej stanici jazdu na jednu noc a počas tejto noci bol francúzsky text Protokolov opí­saný a zaslaný na ministerstvo vnútra do Petrohradu. Jeden opis sa dostal do rúk Jiřímu Butinovi. Neskôr dal Alexander Nikolajevič Suchotin, šľachtický maršál a vodca černigovskej šľachty, profesorovi Sergejovi Alexandrovičovi Nilusovi je­den opis na posúdenie. Odkiaľ ho Suchotin získal, nie je známe.

Podľa Bergmeistra, svedkom tohto posolstva bol syn profesora Nilusa, ktorý zomrel v roku 1930. Sergej Sergejevič Nilus, ktorého vyhľadal Bergmeister v Pa­ríži a ktorý sa listom zo dňa 24. marca 1936 zaviazal prísahou, že sa zúčastnil toho, keď v roku 1901 maršál major Suchotin onen rukopis odovzdával otcovi.

Bergmeistrovo rozprávanie potvrdil aj odpadlý a pokrstený Žid, viedenský spi­sovateľ Artur Trebitsch, ktorý vydal 16. mája 1920 nemecky písaný plamenný leták, v ktorom varuje Árijcov pred židovským nebezpečím. Uvádza v ňom histó­riu, ako sa dostali Protokoly do nežidovských rúk a poukazuje na ich strašný ob­sah s tým, aby si všetci Nemci Protokoly skutočne prečítali. Vo Fleischhausero­vej kópii Trebitschovho letáku sa však meno Račkovski nevyskytuje. Naopak syn Petra J. Račkovského, Andrej Petrovič Račkovski, ktorého opäť vypátral dr. Bergmeister v Paríži, oznámil listom zo dňa 13. júla 1936, že podľa jeho mienky otec nikdy neprišiel do styku s Protokolmi. Svoje tvrdenie opiera o skutočnosť, že v celom pozostalom archíve svojho otca nenašiel o tom ani jedinú poznámku či doklad.

Dr. Štefan Vász z Budapešti vydal však zaujímavé doklady o tom, že text Protokolov sa skutočne dostal do rúk ruského ministra vnútra. Podľa svedectva profesora Sokolova, šéfa propagačného oddelenia v Denikinovej armáde, ako aj jeho pobočníka, plukovníka baróna Engelhardta, ďalej profesora Grimma, rektora petrohradskej univerzity, generála Dševedova, člena ríšskej snemovne a kapitána Gitkova, boli Protokoly skutočne ukradnuté z bazilejského kongresu detektívom Johnsonom, ktorý cestoval na pas, vystavený na meno Kohn. The­odor Herzl, ktorý sa o krádeži dozvedel, sa ako predseda kongresu sťažoval rus­kému veľvyslancovi v Berne Čadovskému, na ktorého bol neskôr spáchaný atentát.

Minister vnútra Sypiagin postúpil podľa tohto svedectva dokument Suchotino­vi, ktorý ho dal Nilusovi, aby ho zverejnil ako vedeckú prácu.

Ako sa o tom zmieňuje Creutz, Sypiagin bol takisto zavraždený. Nilus však o pôvode rukopisu nevedel nič. Len mimochodom pripomeňme, že minister vnú­tra Plehve, ktorý naznačil významným Židom, že má v rukách dokumenty, ktoré ich môžu kompromitovať, bol rovnako zavraždený.

V tejto verzii sa teda z troch strán hovorí o tom, že Protokoly boli ukradnuté ako skutočné kongresové dokumenty. Podľa toho sa dostali do rúk nežidov v roku 1897.

Druhú verziu uverejňuje W. Creutz v prológu anonymnejšieho francúzskeho vydania Protokolov, bez uvedenia letopočtu (asi v roku 1934), vydaného v Paríži. Tam sa uvádza približne toto:

Jeden opis textu Protokolov bol uložený v parížskej slobodomurárskej lóži „Misraim", odkiaľ ho ukradol Žid Jozef Schorst alias Sapiro, ktorý ho predal za 2 500 francúzskych frankov slečne Justine Glinkovej, dcére ruského generá­la. Glinková preložila francúzsky text do ruštiny a zaslala ho generálovi Orgrev­skému do Petrohradu s prosbou, aby ho odovzdal ministrovi vnútra Šerevinovi. Neskoršia „svedkyňa" Kolbová-Radziwilová, známa z bernského procesu, ob­vinila Orgrevského, že dal Protokoly sfalšovať ruskou štátnou políciou po rusko-­japonskej vojne t.j. v roku 1905.

Po smrti Šerevina bol v roku 1896 v jeho archíve nájdený rukopis, ale neuvá­dza sa, kto ho našiel. Glinková bola potom vypovedaná z cárskeho dvora do Orelu, kde sa stretla so Suchotinom, vtedajším guvernérom v Orele. Požičala mu dokument a on ho ukázal Filipovi Petrovičovi Stefanovovi a profesorovi Nilu­sovi. F. P. Stefanov, prokurátor moskovského synodu, ktorý zomrel v roku 1932, oznamuje, že dostal opis Protokolov od maršála majora Suchotina v roku 1895. Tento fakt uverejňuje s odvolaním sa na Bergmeistra L. Fryová v knihe „Waters Flowing Eashnrard" na strane 89 a v „Le Juif notre maitre" na strane 95.

Okrem toho je dokázané, že medzi Židmi v Odese kolovali hebrejsky písané Protokoly. Prezradil to Žid Bernstein, vydavateľ časopisu „Free Press" v Detroite v USA. Bemstein vyhlásil pred Williamom Cameronom, tajomníkom Henryho Forda, že čítal hebrejsky písané Protokoty už v roku 1895 v Odese. Židia však tento dokument úzkostlivo skrývali, ako oznámil istý T. z ruskej emigrácie, ktorý objavil Protokoly v Rusku u Žida, schované pod podlahou. Existujú však určité nezrovnalosti: Creutz tvrdí, že Glinková poslala rukopis Orgrevskému, Stefanov však tvrdí, že rukopis dostal od Suchotina, ktorému ho poslala istá dáma z Pa­ríža. Bohužiaľ, Stefanov aj Nilus zabudli meno dámy, ktorú Suchotin dokonca menoval. Zdá sa, že to predsa bola slečna Glinková, Zostáva tu ale ešte jedna nezrovnalosť, čo sa týka osoby príjemcu: Suchotin alebo Orgrevski, alebo do­konca obaja. Podľa toho, čo uvádza Vász je zrejmé, prečo asi až v roku 1901 obdržal profesor Nilus, podľa svedectva vlastného syna, od Suchotina onen ru­kopis. Sú zrejmé vplyvy, ktoré vzbudzovali strach pred pomstou Židov, takže Ni­lus dostal odvahu až vtedy, keď mu to bolo prikázané z ministerstva vnútra.

Obe verzie sú pravdepodobné, pretože sú k dispozícii dôkazy vo forme osôb, vypovedajúcich pod prísahou. Nemožno teda predpokladať inak, ako že sa Pro­tokoly dostali do Ruska dvakrát: Prvýkrát prostredníctvom slečny Glinkovej a druhýkrát prostredníctvom štátnej tajnej polície, ktorú v Parížu zastupoval a prácu ktorej riadil Račkovski. Túto mienku potvrdzuje aj Creutz, keď sa onen dokument, ktorého sa zmocnil prostredníctvom svojich agentov Račkovski, do­stal do rúk ruských vládnych kruhov a po preštudovaní sa zistilo, že je to ten istý text Protokolov, ktorý už dávno vlastnili.

Tvrdenie syna Račkovského, že jeho otec nemal nič do činenia s Protokolmi, je nepreukázateľné. Z toho je jasné, že Račkovski bol vo svojom obore schop­ným úradníkom, ktorý pracoval opatrne. Ostatne opatrný byť musel, pretože prá­ve podľa jeho syna bol jeho tajomník Žid M. Goldschmann. Račkovski poznal príliš dobre z názomých protikladov pomstychtivosť Židov. Nemožno teda pochy­bovať o tom, že získanie textu Protokolov z bazilejského kongresu v roku 1897 je zásluha práve Račkovského.

Vznik Protokolov siónskych mudrcov

Obvykle sa tvrdí, že vzorom pre Protokoly boli „Dialógy" Jolyho. Ale Fleischhauer podáva celý rad dôkazov, že Joly už sám musel poznať židovský program, ktorý potom obrazne vpísal do svojich „Dialógov". Skutočne len zasvätenec mô­že pochopiť zastrenú tendenciu spisu. Z toho hľadiska je však rovnako zaujíma­vý román „Biarrtz" od Herrmana Götscha, ktorý používal pseudonym Sir John Redcliffe. Román vyšiel v Mníchove v roku 1868 a neskôr znovu v roku 1924. Loosli tvrdí, s odvolaním sa na Fleischhauera v roku 1927, že tento román bol vzorom Protokolov. Pre takéto tvrdenie však nie sú spoľahlivé dôkazy.

Existujú však aj iné publikácie, ktoré obsahujú v zhustenej forme rovnaký ob­sah ako Protokoly. Je to predovšetkým reč rabína Eichhorna, ďalej reč istého rabína, ktorú dostal z Ruska poslanec Breznovský (podľa Fleischhauera), ďalej reč na pražskom židovskom cintoríne z románu „Biarrtz", a napokon v roku 1907 reč rabína Eigera publikovaná S. Rossovom (Eiger predniesol túto svoju reč na pražskom židovskom cintoríne). Zdá sa však, že Rossovov Eiger je totožný s rabínom Eichhornom, pretože obsah tejto reči je podobný reči rabína Eichhor­na.

Aby sme si ukázali, ako úzko súvisia Protokoly s celým programom Židovstva, podávame tu úplný preklad reči onoho ruského rabína, ako ju publikoval Fleischhauer.

Rabín o Gojimoch

1. Prešli už doby trpkého a bolestného prenasledovania a ponižovania, ktoré izraelský ľud znášal s heroickou trpezlivosťou, pretože civilizácia kresťanov urobila veľké pokroky. Tento pokrok je naším najpevnejším štítom, za ktorý sa mô­žeme ukryť a nepozorovaní rýchle prekročiť ten priestor času, ktorý nás delí od nášho vznešeného cieľa.

2. Pozrime len na hospodársku situáciu Európy a na zdroje, ktoré si vytvorili Židia sami počiatkom tohto storočia, takže nahromadili nesmierne kapitály, kto­rými disponujú, ako napríklad v Paríži, Londýne, Viedni, Berlíne, Amsterdame, Hamburgu, Ríme, Neapole a pod.

3. Všade sú Rotschildovci, Židia, vďaka svojim miliardám pánmi finančnej si­tuácie, nehovoriac už o tom, že sú v každom meste druhého i tretieho rádu pánmi výnosných fondov, a že sa nikde nemôže bez synov Izraela a ich priameho vply­vu previesť žiaden finančný zásah, ani dôležitý podnik..

4. Burza zaznamenáva a reguluje tieto dlhy a my sme väčšinou všade pánmi týchto búrz. Musíme sa snažiť, aby sme zadlžovanie čo najviac uľahčovali a tým sme sa stali pánmi všetkých cien. S ohľadom na kapitály, ktoré požičiavame štá­tom, musíme využívať ich železnice, bane, lesy, huty, továrne, ba dokonca mu­síme brať ako zálohu i výnos ich daní.

5. Poľnohospodárstvo bude vždy najväčším bohatstvom každého štátu. Veľkostatkári budú mať vždy úctu a vplyv. Naše snahy musia teda viesť k tomu, aby sa bratia v Izraeli v čo najväčšej miere zmocnili pôdy.

6. Pod zámienkou, že chceme pomôcť pracujúcim triedam, musíme celú ťar­chu daní preniesť na veľkostatkárov, a keď sa potom ich majetky dostanú do našich rúk, stane sa práca kresťanského proletariátu zdrojom nesmierneho zisku.

7. Všetkými prostriedkami sa musíme snažiť čo najviac obmedziť vplyvy kresťanskej cirkvi, ktorá bola odjakživa naším najväčším nepriateľom a za týmto účelom musíme vzbudiť srdciach ich veriacich slobodomyseľné túžby, zaviesť pochybnosti, rozkol a náboženské hádky.

8. Každá vojna, každá revolúcia, každá politická alebo náboženská zmena nás približuje k okamžiku, kedy dosiahneme najvyšší vytúžený cieľ.

9. Obchod a špekulácie. Tieto dva výdatné zdroje zisku nikdy nesmieme dať vyrvať z rúk Izraelitov a predovšetkým je nutné chrániť si obchod s alkoholom, maslom, chlebom a vínom, pretože tým sa staneme neobmedzenými pánmi poľnohospodárstva. Staneme sa tak dodávateľmi obilia. A ak potom z biedy vznikne nespokojnosť a nevôľa, nájdeme vždy dosť času, aby sme zodpovednosť zvalili na vlády.

10. Všetky verejné úrady sa musia stať prístupné Židom. Akonáhle sa raz staneme úradníkmi, dosiahneme podliezavosťou a prezieravosťou našich činiteľov pravého vplyvu a moci. Je samozrejmé, že ide len o úrady, ktoré sú spojené s poctami, mocou a privilégiami. Pretože úrady, ktoré predpokladajú vedomosti a prácu a prinášajú so sebou nepríjemnosti, môžeme prenechať kresťanom. Najdôležitejší je úrad spravodlivosti.

11. Kariéra právneho zástupcu nám poskytuje najlepšiu príležitosť, aby sme sa mohli chváliť svojimi vedomosťami, a súčasne nám umožňuje, aby sme boli zasvätení do histórie našich najväčších nepriateľov - kresťanov. Týmito znalos­ťami ich potom môžeme dostať do našej závislosti.

12. Prečo by nemohli byť Židia ministrami školstva, keď už tak často chcú byť ministrami financií. Židia sa tiež musia dostať do zákonodarných kruhov, aby tak mohli zabrániť zákonom, ktoré by mohli Gojimovia vydať proti jedine pravover­ným synom Abraháma.

13. V tomto smere sa náš plán už blíži k uskutočneniu. Vplyvom pokroku sme boli takmer všade uznaní a boli nám udelené rovnaké občianske práva ako kres­ťanom, ale to, čoho musíme dosiahnuť a čo musí byť stále predmetom nášho snaženia, je dosiahnuť miernejší zákon o súťaži. Tým dosiahneme zlatú baňu, ktorá vydá väčší výnos ako všetky zlaté bane Kalifornie.

14. Izraelský ľud musí obrátiť svoje snaženie k onému mocenskému stupňu, z ktorého pramení česť a úcta. Najúčinnejším prostriedkom k tomu je zúčastniť sa na všetkých priemyselných a finančných obchodných operáciách. Pritom je nutné dávať si pozor na to, aby nevznikla hrozba súdneho stíhania, následkom nejakej nástrahy alebo zvedenia. Je teda nutné voliť pri špekulácii tú formu pre­fíkanosti a ten cit, ktorý máme pre obchodovanie už vrodený. Nesmieme zaostať pozadu v ničom, čo by nám mohlo zaistiť vynikajúce postavenie v spoločnosti. Filozofia, medicína, právo a politické hospodárstvo - jedným slovom všetky od­vetvia, umenie a literatúra sú širokým poľom, kde nám úspech môže priniesť bo­hatú úrodu, a až potom postaviť naše schopnosti do patričného svetla.

15. Tieto schopnosti sú nerozlučne spojené so špekuláciou. Napríklad prednesenie nejakého hudobného diela, hoc aj dosť slabého, nám poskytne najlepšiu príležitosť, aby sme Žida, ktorý je jeho tvorcom, vyzdvihli hore a jeho hlavu oven­čili gloriolou slávy. Čo sa týka medicíny a filozofie, tie musia tiež tvorí časť nášho duševného bohatstva.

16. Lekár je zasvätený do najintímnejších tajomstiev rodiny, a tak má životy a zdravie našich najhorších nepriateľov, kresťanov, v rukách.

17. Musíme podporovať uzatváranie manželstiev medzi Židmi a kresťanmi, pretože židovský ľud tým môže len získať. Určité množstvo nečistej krvi, prive­denej do nášho, bohom vyvoleného národa, ho nemôže zničiť a naše dcéry do­siahnu takými manželstvami spojenie s rodinami, ktoré majú moc a vplyv. Výme­nou za naše peniaze dosiahneme vplyv na naše okolie. Priateľstvo s kresťanmi nás nezvedie z cesty, ktorú sme si vytýčili, naopak, s trochou obratnosti to z nich urobí našich ochrancov.

18. Bolo by žiadúce, aby sa Izraeliti zdržiavali brať si ženy ich svätého nábo­ženstva k sebe ako metresy a doporučuje sa im, aby si k tejto úlohe vyhľadali kresťanské panny.

19. Najväčší význam by malo, keby sa sviatosť manželstva nahradila jedno­duchým civilným obradom, pretože potom by sa kresťanské ženy úplne dali .na našu stranu.

20. Ak má zlato hlavnú moc na zemi, tak je určite na druhom mieste nutné sa zmieniť o tlači. Čo zmôže zlato bez tlače? Pretože vyššie uvedené veci nemô­žeme uskutočniť bez tlače, je nevyhnutné, aby sa vedenie časopisov dostalo do rúk našich ľudí.

21. Bohatstvo a obratnosť vo voľbe prostriedkov, aby nám skorumpované ve­ličiny boli naklonené, z nás vytvorí pánov verejnej mienky a vydá ľud do našich rúk.

22. Ak pôjdeme takto vytrvalo krok za krokom dopredu, zatlačíme kresťanov a zničíme ich vplyv. My budeme svetu predpisovať, koho má ctiť a komu má dô­verovať a čo má zavrhovať.

23. Ak proti nám povstanú niektorí jedinci a zaplavia nás klebetami, nič netu­šiace a poddajné masy sa nás ujmú a zastanú. Keď sa raz staneme neobmedze­nými pánmi tlače, bude pre nás veľmi ľahké zmeniť pojmy o cti, cnosti, charak­tere a posvätnosti rodiny, ktorá bola doposiaľ nedotknuteľná a ktorej zasadíme prvú ranu k jej úplnému zničeniu. Potom budeme môcť zničiť všetko, čo kresťa­nov, našich nepriateľov, v ich viere a dôvere povznášalo. A keď si z vášní vytvo­ríme potrebnú zbraň, budeme môcť vyhlásiť boj všetkému, čomu sa až doposiaľ vzdávala česť a úcta.

24. Každý syn Izraela musí pochopiť jednotlivé body týchto pravých zásad, musí ich zachovávať a prehliadnuť. Tak vzrastie naša moc ako veľký strom a jeho vetvy ponesú ovocie, teda bohatstvo, zisk a vplyv. To bude náhrada za hrozný osud, ktorý po stáročia znášal Izrael Ak niekto z nás urobil krok vpred, potom za ním musí ihneď nasledovať druhý. Ak sa však dostane na scestie, po­tom mu musí niekto z nás pomôcť. Ak je Žid pred súdom, je nutné, aby sa ho blížni ujali a pomáhali mu, ale len vtedy, ak žil podľa predpisov, ktoré Izrael tak dlho zachováva.

25. Náš ľud verne zachováva náboženské zvyky svojich praotcov.

26. Náš záujem vyžaduje, aby sme preukazovali porozumenie pre sociálne otázky, zvlášť pre tie, ktoré by smerovali k zlepšeniu pomerov pracujúcich tried. V skutočnosti však musíme smerovať k tomu, aby sme sa zmocnili tejto stránky verejnej mienky a udávali jej smer.

27. Zaslepenosť davov a ich sklony k tomu, aby sa dali oklamať patetickými frázami, nám umožní, aby sme sa ich ľahko zmocnili. Dopomôžu nám k popula­rite a dôvere v určitých kruhoch. Medzi našimi ľuďmi ľahko nájdeme takých, ktorí svoje vyumelkované city dokážu zaobaliť do takej výrečnosti, ako úprimní kres­ťania svoje skutočné presvedčenie.

28. Je nutné, aby bol proletariát Židom naklonený a aby bol podriadený tým, ktorí majú peniaze. My ho potom budeme nútiť k revolúciám a prevratom a každá podobná katastrofa nás privedie v našom snažení bližšie k cieľu, k tomu cieľu, aby sme vládli nad celým svetom, ako to bolo prorokované nášmu otcovi Abra­hámovi.

Interpelácia:

Mladočeský poslanec Václav Březnovský vydal túto reč židovského rabína pod titulkom „V židovských chápadlách" (Antisemitské epištoly pre český národ). Pražské štátne zastupiteľstvo ho zabavilo pod č. 72/1900.

Březnovský interpeloval konfiškáciu na viedenskej ríšskej rade, ako to dokazuje protokol zo dňa 13. marca 1901, XVII. zasadania, 21. sedenia, str. 1282. V inter­pelácii sa okrem iného hovorí:

„Súdime, že ani najplamennejšia reč proti Židom by nemohla ľuďom otvoriť' oči tak, ako reč rabína, ktorý poučuje svojich spoluvercov, ako sa má Židovstvo cho­vať, aby dostalo Gojimov do svojej moci. Táto reč čitateľom všeličo objasní. Mož­no, že im tiež vysvetlí, prečo sa niektoré politické strany v národe tak húževnato pridržujú Židov. To, čo hovoríme českému národu o Židoch my, je teraz potvrdené z najpovolanejších úst, úst židovského rabína a to nie bezvýznamného."

Rabínska reč ukazuje presný program Židovstva a preto jej uverejnenie bolo Židovstvu krajne nepríjemné. Nečudo teda, že Březnovský vplyvom židovských zákrokov nedocielil zrušenie konfiškácie. Nebolo možné nikde získať pôvodný český text a preto je uvedený v preklade. Podľa tohto autora vyšla táto rabínska reč už 1. júna 1885 a to podľa tvrdenia Jouina a je tiež uverejnená v Butmiho , protokoloch.

Zásady týchto troch textov, ako aj Rossovové výňatky sa úplne zhodujú s tým, čo obsahujú Protokoly. Gottfried zur Beek síce popiera miestne súvislosti v 33. protokole, ale Fleischhauer postavil niekoľko pasáží Protokolov, Dialógov a Ra­bínskej reči vedľa seba a súvislosti boli zrejmé.

Teraz si všimnime priame vzory Protokolov.

Podľa Creutza to bol spis Žida Jakuba Venedeva: „Dialógy medzi Macchiavelim a Montesquieém" vydané nákladom F. Dunkera v Berlíne roku 1830. Tento Žid sa narodil v Kolíne nad Rýnom v roku 1805 a po vypovedaní z Nemecka sa usa­dil roku 1835 v Paríži. Bol dôverným priateľom Karla Marxa - Murdochaia a chránencom Cremieuxovým. S týmto Židom, t.j. Karlom Murdochaiom, založil roku 1847 robotnícku komunistickú ligu a v tom istom roku tajnú spoločnosť, kto­rej cieľom bolo nastolenie svetového židovského panstva.

Citovaný spis je obnoveným vyjadrením macchiavelizmu, oných zhubných zá­sad, ktoré mali rozvrátiť štátnu morálku. Miesto toho, aby štátnik videl vo svojom vládnom poslaní vec, ktorej má zasvätiť celý život a starať sa o blaho svojich poddaných, obhajuje sa tu znovu ničomný macchiavelizmus s jeho podvratnými zásadami. Moc musí mať prednosť pred právom, liekom pre doterajšie vládne neúspechy sú len násilie a ziskuchtivosť. Takéto zásady sa však dobre hodia židovstvu, pretože sú vrcholným nebezpečenstvom pre pokoj a poriadok. Také niečo však nebolo možné v dobe, keď vo Francúzsku vládol Napoleon III., verej­ne hlásať.

Tu vystupuje do popredia svojím anonymným spisom Maurice Joly, o ktorom L. Fryová tvrdí, že sa volá Moses Joel, ale to je omyl. Spis má názov „Dialogues aux enfers entre Macchiavel et Montesquieu ou la politique de Macchiavel au XIX. siécle, par un contenporain" (Dialógy v podsvetí medzi Macchiavelim a Montesquiéem, alebo Macchiaveliho politika v XIX. storočí, od súčasníka).

Dialógy Jolyho a Protokoly sú nápadne podobné, takže skutočne nemožno s určitosťou poprieť, že autor Protokolov ich použil ako vzor. Táto podobnosť je očividná najmä vo Fleischhauerovom uverejnení, ktorý postavil vedľa seba text Dialógov a text Protokolov. Ale dialógy sú zase nápadne podobné obsahu starších textov, takže je možné, že Joly nespracoval Dialógy ako originálny ná­pad, ale spracoval myšlienky podľa jemu známeho programu s použitím starších textov.

Bolo by nepochybné účelné zaoberať sa otázkou, aký účel mali tieto Dialógy. Hoci Joly neuverejnil ako autor svoje meno, predsa sa toho dopátrala francúzska polícia. Jolyho usvedčila a rozlúštila účel Dialógov v tom zmysle, že je to útok proti vláde Napoleona III. Preto bol Joly na päť mesiacov uväznený. Avšak ča­som sa ukázalo, že príliš veľa myšlienok, ktoré Dialógy obsahujú, bolo zrealizo­vaných a začalo sa hovoriť o tom, že Dialógy sú tým, čím aj mali byť, totiž vyja­drením židovského plánu k zničeniu árijského sveta.

To sa však nepáčilo Židom, ktorí sa zľakli toho, že bolo prezradené príliš veľa. Preto je dnes takmer nemožné získať toto dielo v originále. Fleischhauer zistil, že v roku 1865 vydala nemecký preklad firma Otto Wigan, ale z celého nákladu sa predalo len 500 výtlačkov. Ostatných 1000 výtlačkov bolo zničených. Nakla­dateľstvo samé nemá vôbec žiadny doklad. Jediná knižnica, ktorá ho vlastní v Britskom múzeu, vyradila toto dielo z hlavného zoznamu, takže kto o tomto diele nevie, nemôže sa dozvedieť, v ktorom oddelení katalógu by ho mal hľadať, aby si ho mohol prečítať. Fleischhauer spomína, že mu napísal istý Angličan, že aj keď zistil existenciu tohto diela v Britskom múzeu, musel použiť veľmi ener­gických krokov, aby mu bolo toto dielo zapožičané.

Otázka, či sú Dialógy židovským dielom, páli Židovstvo a ich priateľov dodnes a snažia sa to zakryť. Dôkazom toho je, že v roku 1937 tvrdí česko-bratský farár Vančura vo svojej brožúrke „Židia medzi nami" na str. 14, že Joly bol čistokrvný Árijec. Vančurovi stačilo k dôkazu árijstva to, že Joly bol katolíckeho vyznania. Musíme si teda aspoň v skratke všimnúť osobu Jolyho.

Podľa pamätí René Mareuila sa Joly narodil 19. augusta 1831 v Lons-le-Saul­nieri. Vo svojom životopise Joly tvrdí, že sa narodil v prvých rokoch panovania Louisa-Phillipa, dátum svojho narodenia však neudáva z priehľadných dôvodov. Napriek tomu však podľa Fleischhauera predložili Židia pri bernskom procese opis krstného listu, podľa ktorého bol Joly pokrstený 18. decembra 1829, teda skoro dva roky pred svojím narodením. Že rok narodenia 1831 je veľmi pravde­podobný, o tom svedčí to, že Louis-Phillip nastúpil na trón v auguste 1830.

Joly vo vlastnom životopise tvrdí (v roku 1860), že je katolíckeho vyznania a že pochádza zo Španielska. Je nesporné, že pochádza z rodiny španielskych Židov, nazývaných Marranovia, ktorí boli naoko katolíkmi, ale potajme dodržia­vali židovské náboženstvo. Obraz Jolyho, ktorý vydal Fleischhauer z diela Ar­manda Daysta „L'invasion - le siége 1870 - la Commune 1870" prezrádza vcelku židovskú tvár. Jeho židovský pôvod úplne dokazuje tiež zvláštna ochrana, ktorú mal zo strany Issaca Crémieuxa, zakladateľa „Alliancie Israélite Universsale" v dobe, keď bol prenasledovaný francúzskou políciou.

Nemožno teda pochybovať, že Joly bol židovského pôvodu. Joly bol tiež slo­bodomurárom, ako je uvedené podľa Fleischhauera v dodatku k Taxilovej (Ga­briel Jogand Pagés) „La France Maconique" na str. 113 a patril k parížskej Lóži. Teraz sa okruh dôkazov uzatvoril, pretože rabín dr. Isaac Wise napísal v „Isra­elité of America" dňa 3. augusta 1986 nasledovné: Slobodomurárstvo je židov­ská organizácia, ktorej dejiny, stupne hodnosti a heslá sú židovské od začiatku až do konca.

Až teraz je jasná tendencia toho diela. Je tiež jasné, prečo Filip Graves uve­rejnil v „Times" roku 1921 tri články, v ktorých sa najprv tvrdí, že Protokoly boli napísané podľa Dialógov. Malo sa tým docieliť znehodnotenie Protokolov a dokázať, že Protokoly boli plagiát nežidovskej strany. Zatiaľ však tieto články uka­zujú pravý opak. Nemožno však tvrdiť, že práve Protokoly boli plagiátom iba Jo­lyho knihy. V najlepšom prípade by muselo ísť o plagiát plagiátu. Ale v dobe, keď Joly písal svoje Dialógy, existoval program Židovstva, a to je nesporné, bol zrozumiteľný však len zasvätencom. Protokoly boli napísané iba preto, aby aj menej zasvätení Židia mohli byť oboznámení s generálnym programom Židov­stva a riadiť sa ním. Podľa Fleischhauera existovali dva programy. Jeden vznikol samostatne v Rusku a tento dokument vraj použil Joly pre svoje Dialógy. Druhý dokument bol vypracovaný vo forme Protokolov podľa Dialógov Jolyho. Ale ani v tomto prípade nemožno hovoriť o plagiátorstve, lebo z presných porovná­vaní oboch spisov je zrejmé, že Protokoly sú rozšírením, doplnením ajasnejším vyjadrením toho, čo Dialógy obsahujú iba v náznakoch.

Mnohé napovie aj kniha dr. Bergmeistra „Der Judische Weltverschwörungs­plan", kde na str. 17 uverejňuje správu o rozprave Vasilija Smirnova s bývalým židovským rabínom Efronom v kláštore Sv. Paraskevy pri Petroviciach v okrese Šabacko. Tento bývalý rabín, ktorý zomrel dňa 23. júna 1925, prezradil Smirno­vovi, že tiež patril k tým desiatim vyvoleným, ktorí vedeli o pôvode Protokolov a chcel toto tajomstvo vyzradiť metropolitovi Antoniovi, ktorý mu prisľúbil, že pri­cestuje s generálom Nečvolodom z Paríža. Nešťastnou náhodou sa Efron ne­dočkal tejto návštevy a zomrel. Efron prezradil len toľko, že Protokoly sú len stručným obsahom ďaleko širšieho a rozsiahlejšieho originálu. O tom, i o vedo­mostiach Efrona o pôvode Protokolov existuje písomný dôkaz prísažnej výpove­de Vasilija Smirnova a v otvorenom liste, ktorý Efron napísal do redakcie emi­grantského časopisu „Obščeje delo" v roku 1921 vydavateľovi Burcevovi. Tento list bol odpoveďou na Kuprinov článok, uverejnený v čísle 440, ktorým A. I. Kup­rin popieral pravosť Protokolov a tvrdil, že Židia nie sú schopní napísať niečo tak nenávistného voči kresťanstvu. Efron mu pri tejto príležitosti pripomína he­brejský citát z modlitebnej židovskej knihy: „Schaketz tischakzenu, sawe tissa­wenu, ki cherem hu... tfu. " t. j.: Ty jeho (Kristov kríž) máš zavrhovať, v tebe má vzbudzovať odpor a hrôzu, pretože prepadol prekliatiu... fuj. A ku konceptu svojho listu Efron pridal ešte poznámku, že tieto slová sa modlia Židia trikrát den­ne, ale že od 60-tych rokov minulého storočia ich ruská cenzúra zakázala tlačiť do židovských modlitebných kníh. Možno pripustiť, že tieto slová človeka, býva­lého rabína nad hrobom, majú väčšiu cenu a dôveryhodnosť než celé kopy iných dôkazov. Bergmeisterovou veľkou zásluhou je to, že sa mu tieto veci podarilo zistiť.

Ako vyzerá originál Protokolov, kto ho spísal, kedy bol napísaný, aký mal roz­sah - o tom sa už asi nič nedozvieme, pretože všetci pamätníci sú už dnes mŕtvi. Pre tvrdenia rabína Efrona máme empirický dôkaz od Fleischhauera, pri porov­naní Protokolov a Dialógov a dôkaz, že myšlienky Protokolov sú uvádzané do praxe. Zdá sa, že tým prvým dokumentom, o ktorom hovorí Fleischhauer, je práve ten dokument z Ruska, o ktorom vedel Efron. Nás ale zaujíma ešte otáz­ka, kto by mohol byť spisovateľom textu, ktorý je dnes známy pod názvom Pro­tokoly siónskych mudrcov.

O tom takisto existujú dve verzie. L. Fryová, ktorá túto otázku študovala na náklady Henryho Forda, publikovala podľa Fleischhauera v č. 218 zo dňa 6. apríla 1901 vo francúzskom časopise „La Vieille France" článok, v ktorom dokazuje, že autorom Protokolov bol Ascher Ginsberg, autorským menom Achad-Ha-Am. Toto tvrdenie prevzal aj W. Creutz a považuje Ginsberga za auto­ra Protokolov. Ginsberg ich vraj napísal hebrejsky a z tohto textu boli potom pre­ložené aj do francúzštiny. Najprv žil v Odese, neskôr v Londýne a napokon v roku 1927 v Palestíne zomrel.

Podľa druhej verzie, ktorá je najpravdepodobnejšia, napísal Protokoly v tej for­me, v akej existujú teraz, Theodor Herzl. Herzl bol totiž úplne iná osobnosť, akou bol Ginsberg. Ginsberg bol čistým teoretikom, kdežto Herzl sa staral o praktický sionizmus. Dôkazom toho je jeho román Alt Neuland z roku 1902, v ktorom vy­kresľuje utopický židovský štát v Palestíne. Hrdinom tohto románu je Joe Léwi, v ktorom každý spoznáva Maurica Jolyho. Napokon Friedmann v Herzlovom ži­votopise (Berlín 1914) na str. 66 píše podľa Fleischhauera o tomto románe, že „...mená sa dajú ľahko uhádnuť". Táto vynikajúca úloha, ktorú zohral Herzl v boji za židovský štát, je tiež dôkazom toho, že nemal ďaleko od vzniku Proto­kolov. Tiež mu bolo krajne nepríjemné, že sa ich text dostal do rúk Árijcov práve v dobe zasadania Sionistického kongresu v roku 1897, takže sa Herzl sťažuje v obežníku č. 18, vydanom sionistickým výborom, že „...napriek výstrahám ne­boli utajené isté dôverné informácie, ba naopak, dostalo sa im nežiadúceho zve­rejnenia.'" Fleischhauer k tomu správne pripomína, že odhalením tohto tajom­stva bola zmarená možnosť ďalej ich skrývať a že teda Židom neostávalo nič iné, než vyhlásiť odhalené tajomstvo za falzifikát alebo za podvrh. Toho sa dôsledne držia dodnes aj napriek tomu, že sú neustále usvedčovaní z klamstva.

Ďalšie podrobnosti nemôžeme vzhľadom k rozsahu uvádzať. Nemalo by to význam, pretože pravého autora Protokolov sa asi sotva podarí identifiko­vať. Malo by to len ten význam, že by bolo možné priamo označiť osobu, Žida, ako autora. Pre našu informatívnu potrebu úplne postačí vyjadrenie rabína Efro­na a celé množstvo nepriamych dôkazov, že Protokoly sú svojím obsahom ne­falšovaným židovským dielom.

Text Protokolov vydal G. Butmi po prvýkrát v roku 1901 a naposledy v roku 1907. Uverejnené boli aj v ruskom časopise „Znamja" v dobe od 28. apríla do 7. septembra roku 1903. V roku 1905 ich uverejnil Sergej Alexandrovič Nilus v knihe „Velikoje v malom i Antichrist kak blizkaja političeskaja vozmožnost"'. Text Protokolov tu bol začlenený ako dodatok k Il. vydaniu tejto knihy. Prvé vy­danie ešte Protokoly neobsahovalo. Do Nemecka sa dostali Protokoly až kon­com roku 1918 v Nilusovom ruskom vydaní a preložil ich Gottfried zur Beek, pra­vým menom Müller von Hausen, desiatnik vo výslužbe. Prvé vydanie vyšlo v ro­ku 1919.

V tom istom roku vyšla aj anglická verzia pod názvom „The Jewish Peril. Pro­tokols of the Learned Elders of Sion" a v roku 1920 mala už tretie vydanie. Zná­ma je iba prekladateľská firma, ale prekladateľ nie. V roku 1919 vyšlo aj poľské vydanie a v roku 1920 vydanie Theodora Fritscha s názvom „Die zionistischen Protokolle". V roku 1936 vyšlo už jeho sedemnáste vydanie pod správnym ná­zvom „Die Protokolle Zionos". Okrem toho boli Protokoly uverejnené aj v emi­grantskom časopise „Lúč svetla" v Berlíne v roku 1920. Francúzske vydanie vy­šlo v roku 1922 a vydal ho E. Jouin v Paríži. Od tej doby vyšlo v Paríži v „Nouvelle Edition nationale" niekoľko vydaní Protokolov s prológom W. Creutza. K najnov­ším nemeckým vydaniam patrí text, ktorý vyšiel v roku 1935 vo Fleischhauerovej knihe „Die echten Protokolle der Weisen von Zion". Tento text slúžil ako dôka­zový materiál pri bernskom procese o pravosti Protokolov. Spracovaný bol podľa nového prekladu Nilusovho ruského textu z roku 1911, uverejneného práve v spomínanom časopise „Lúč svetla". Použité boli tiež francúzske texty E. Jou­ina, Rogera Lambelina ako aj Gottfrieda zur Beek a Theodora Fritscha pre ne­mecké vydanie.

V Československu vydal prvý český preklad Protokolov V. Zábranský k prek­ladu diela Gougenota de Mouseauxe „Le Juif et le Judaism". Tento preklad bol roku 1909 konfiškovaný, ale konfiškácia bola interpelovaná dňa 3. júna, 22. júna a 12. júla na viedenskej ríšskej rade.

Dr. Josef Myslivec
VácIav Myslivec
Dr. Korošec
Záruba
Tvarůžek
Anton Kuchynka
Dr. Krek
Šachtl
Dr. Šusteršič
Kadlčák
Šillinger
Pillich
Prokop
Valoušek
Šabata

Konfiškácia bola zrušená a preklad Zábranského mal v roku 1910 6. vydanie. Ale Protokoly sa nerozšírili, zmizli z kníhkupectiev a zabudlo sa na ne. Preto mohla vypuknúť vojnová vrava v rokoch 1914-1918, podľa celého priebehu aj výsledkov starostlivo pripravená podľa Protokolov. V povojnovej biede si ľud­stvo znovu spomenulo na Protokoly a väčšina vydaní v cudzích jazykoch vyšla práve v tejto dobe. Aj v ČSR boli Protokoly vydané v roku 1921 podľa prekladu Františka Komrska z Nilusovej knihy a v roku 1927 vyšlo II. vydanie. Od tej doby sa však z knižného trhu vytratili.

Súčastné pomery vyžadujú, aby sa Protokoly vydali znovu. Doterajšie české texty sú miestami úplne nezrozumiteľné, čo je spôsobené tým, že prekladatelia chceli dosiahnuť čo najpresnejší preklad, ktorý však nikdy nemôže zodpovedať duchu českého jazyka. Preto bol napísaný nový text, ktorému ako podklad slúžili jednak obe Komrskove vydania, 4. a 6. vydanie Zábranského, ďalej dve ano­nymné francúzske vydania s prológom od Creutza, ďalej anglický text 3. vydania z roku 1920, Beekovo vydanie z roku 1922 a Fleischhauerovo vydanie z roku 1935. Z tohto posledného vydania bolo prevzaté číslovanie jednotlivých odstav­cov, naproti tomu sa upustilo od udávania obsahu aj na začiatku kapitoly a aj v margináliách, ako to bolo v Komrskovom vydaní. Číslovanie odstavcov robí text, pre potrebu citácií, prehľadnejším.

Texty porovnávali viacerí pracovníci ovládajúci pôvodné jazyky! Ale napriek tomu nájde čitateľ miesta, ktoré zdanlivo nezapadajú do textu, nesúvisia s ostat­ným textom, alebo sú na prvý pohľad málo zrozumiteľné. Tieto chyby sa nedajú odstrániť, lebo pôvodný text by bol skreslený. Tieto nezrovnalosti sú totižto vo všetkých textoch.

Autentickosť Protokolov

Smerodatný je Efronov dôkaz. Židovstvo však stále tvrdí, že Protokoly sú falzifikátom, vyrobeným ruskou štátnou políciou. Najmä v rokoch 1919 až 1922 vie­dlo Židovstvo v celom svete intenzívnu kampaň proti pravosti Protokolov, ktorej podrobnosti by presiahli rámec tohto pojednania. Kampaň potom utíchla, Židia vyčkávali, kým vymrú všetci jej účastníci, ktorí by mohli vypovedať o vzniku Pro­tokolov.

Dňa 8. mája 1921 napísali o Protokoloch v Times: ,,Čo znamenajú Protokoly - sú skutočne pravé? Tvorila snáď tieto plány banda zločincov? Má dnes zadosťučinenie z ich uskutočnenia? Ak sú podvrhom, ako vysvetliť prorockú schopnosť, s ktorou sa predpovedá dnešná skutočnosť? Takúto schopnosť však ruská štátna polícia nemohla mať."

Židovstvo sa po čase dočkalo. Otázka pravosti Protokolov bola riešená súdnou cestou dňa 14. mája 1935 na základe žaloby Židovskej náboženskej obce v Berne. Súd v tento deň rozhodol, že Protokoly sú nepravé, sú teda literárnym brakom, a preto nesmú byť podľa švajčiarskych zákonov rozširované. Nepo­mohli ani nespočetné písomné dôkazy. Mayer, slobodomurár, dal za pravdu celému množstvu svedkov obžaloby, teda Židov, a zamietol skoro všetkých svedkov obžalovaných.

Švajčiarska justícia však v rozsudku videla očividný prehmat a preto v odvolacom konaní dňa 27. októbra 1937 rozhodla druhá inštancia s konečnou platnosťou, že Protokoly nie sú literárnym brakom a že je nutné obžalovaných sprostiť viny prečinu proti švajčiarskemu zákonu o rozširovaní literárneho braku. K otázke, či sú pravé alebo nie, sa odvolací senát nevyslovil, pretože ju pokladal pre kvalifikáciu činu za bezpredmetnú. Ale židovstvo túto svoju porážku v tlači utlmilo charakteristickým spôsobom. Prvý rozsudok bol totiž uverejnený aj dlhých stĺpcoch v československej tlači s uvedením všetkých podrobností. O druhom rozsudku však priniesla aj československá tlač len nepatrné správič­ky, podľa ktorých bol prekrútený ešte aj zmysel rozsudku a nepravdivo bolo uve­dené, že obžalovaní boli odsúdení k náhrade súdnych trov v celkovej výške vyše 30 tisíc švajčiarskych frankov. To ale samozrejme nebola pravda, pretože podľa rozsudku, ktorý skončil oslobodením, znáša trovy konania štát. Bol snáď spôsob, akým tlač referovala, potvrdením toho, čo Židovstvo píše v Protokoloch o tlači?

Dnes je už celkom bezvýznamné, či sú Protokoly pravé alebo nie. Ak videli v Times už v roku 1921 nápadnú zhodu medzi ich obsahom a svetovými udalos­ťami, tým nespornejšia je táto zhoda v súčasnosti. Rozdiel je len v tom, že dnes je úplne nepochybné, prečo sa stalo to či ono a kto je toho pôvodcom. Dnes sa už vie, že udalosti vo svete neplynú obyčajným vývojom, pretože sa ozrejmilo, že tento vývoj je umelo riadený. To je najväčší objav, ku ktorému Ľudstvo dospelo tým, že vie o židovských snahách zničiť jeho kultúru a budúcnosť. Preto by sa mali Protokoly denne čítať, mali by sa stať pre kresťanov vedľajšou, pou­čujúcou i odstrašujúcou bibliou. Ale rovnako ako Starý zákon, by nemali byť kni­hou, ktorá im vštepuje nenávisť voči Židom, aj napriek ich zločinom a nemrav­nostiam tam popisovaných, tak ako sú v podstate zopakované v Protokoloch. Aj napriek tomu, že z každého riadku Protokolov priam srší živelná nenávisť Ži­dov voči nám, musí sa táto kniha stať odstrašujúcim príkladom toho, kam až vedie nenávisť, kam zavedie ľudstvo povrchnosť v myslení a ľahostajnosť k svojim vlastným záležitostiam. Protokoly sa musia stať pre kresťanov výstraž­ným mementom, pripomienkou nevyhnutnej zdržanlivosti voči všetkým heslám o pokroku a humanite. Protokoly sú vážnym, varujúcim znamením aj pre katolíc­ku cirkev. Ak cirkev dokázala obhájiť Kristovo učenie, mobilizovať križiacke vý­pravy, musí si uvedomiť, že kompromis medzi dobrom a zlom nie je možný. Kris­tus aj apoštoli sa právom odvrátili od Židov k pohanom, pretože poznali povahu Židovstva, ktorá nie je schopná prijať ich učenie lásky. Cirkev však môže len zdô­razňovať, aby kresťania boli na stráži a varovali sa podľa slov Písma farizejského kvasu a aby dospeli k tomu, čo páter Pelikán nazval antisemitizmus. Kompromi­sy zo strany cirkvi znamenajú v tejto otázke len záhubu. Bohužiaľ sa tieto kom­promisy objavujú a nemožno vylúčiť, že aj tu Židia, úplne v zmysle Protokolov, uplatňujú svoj vplyv.

Keby neexistovali nevyvrátiteľné fakty, potvrdzujúce, že udalosti skutočne be­žia podľa plánu uvedeného v Protokoloch, mohli by sme sa domnievať, že ide o dielo šialenca, zachváteného chorobnou nenávisťou. Je to diabolský mnoho­tvárny plán, ktorý je už na prvý pohľad ľahko uskutočniteľný. Mohol by dokonca vzbudzovať malomyselnosť a pocit bezmocnosti proti tak mohutnému náporu.

Ale nie je to pravda. Zlo nikdy nepremohlo dobro. Ide o zločinecký plán, ktorý sa nezľakne vyvraždenia akéhokoľvek počtu ľudí, len aby dosiahol svoj cieľ. Ale každý, aj najrafinovanejší plán zločinca má niekde trhlinu, ktorú ľudský duch ob­javí a preto sa stáva prístupný spravodlivosti. Aj keď si domyslíme všetko to, čo nie je obsiahnuté v Protokoloch a uvedomíme si, že je to len malá časť obrov­ského plánu podrobenia sveta, je tu celý rad trhlín, ktoré sa Židovstvo snaží rôz­nym spôsobom odstrániť. O tom však nie je vhodné sa šíriť.

Najväčšou slabinou celého plánu je velikášstvo a pýcha Židov na jednej strane a na strane druhej podceňovanie kresťanstva, ktorému vo vlastnej pýche upiera­jú všetky duševné schopnosti a stavajú ich na úroveň zvierat. Tak širokú a hlbokú pýchu nemôžeme označiť inak, než ako predzvesť skorého, rovnako hlbokého pádu. Židovstvo zabudlo, že morálka Árijcov je iná, než ich morálka, a že existujú celé krajiny, kde nemožno za zlato kúpiť ani náboženské ani národné presved­čenie, kde je priemerná civilizácia ďaleko početnejšieho obyvateľstva vyššia, než priemerná civilizácia Židov. Napriek tomu, že sa Židovstvo odvoláva na prí­rodné zákony, zabudlo na základný prírodný zákon, že tlak vyvoláva rovnaký protitlak.

Židia cítia protitlak, uvedomujú si varovné slová niektorých svojich rabínov, ktorí nie z lásky k nám, ale zo strachu pred nevyhnutnou odplatou, varovali svo­jich veriacich. A tento objavujúci sa strach je len potvrdením všetkého zla, ktoré proti nežidom ešte chystajú.

Židia by mali ešte dosť času k náprave, mohli by sa vzdať svojich zbesilých plánov, mohli by sa prikloniť k základným pojmom morálky v pomere hosťa k hostiteľovi. Ale povaha Židovstva sa nezmenila, ich vplyv a najmä vplyv a moc ich mudrcov vzrástla. Neostáva teda nič iné, len aby nežidovské národy, štáty a ich vlády poznali plány židovstva, plány, ktoré majú v základoch rozvrátiť všet­ky štáty sveta, celú ľudskú spoločnosť. Znalosť týchto úmyslov umožní predov­šetkým znalosť obsahu Protokolov. Židovstvo to dobre vie a preto sa snaží po­mocou vlád v rôznych štátoch Protokoly potlačiť. Ak bude celý svet poznať obsah Protokolov, snáď budú Židia donútení k tomu, aby si nevyhradzovali proti prírod­ným zákonom to, že oni - menšina chcú ovládať ďaleko kultúrnejšiu väčšinu, než sú sami.

Keby ich však ani toto nepriviedlo k rozumu, nebolo by iné východisko než im úplne otvorene povedať obmenenými Cicerónovými slovami: „Quo usque abutere, Judaae, patientia nostra?..." (Ako dlho budeš ešte, Žid, zneužívať našu trpezlivosť?) a podľa toho sa tiež zariadiť.

Protokoly siónskych mudrcov

Sedenie prvé

1. Zanechajme planých fráz a uvažujme o vnútornom zmysle každej myšlien­ky a osvetľujme si stav vecí porovnávaním a závermi. V takom myšlienkovom smere sa budem snažiť vysvetliť našu sústavu, najprv z nášho vlastného hľadis­ka a potom z hľadiska Gojimov.

2. Je nutné si uvedomiť, že je oveľa viac ľudí so zlými a nízkymi pudmi, než I'udí nadaných ušľachtilými citmi. Z tohto dôvodu sú najlepšími vládnymi metó­dami násilie a zastrašovanie, a nie akademické diskusie.

3. Každý človek by chcel mať určitú moc. Každý by sa chcel stať diktátorom, len keby mohol! Ale v skutočnosti je len málo tých, ktorí by nemali sklony získať osobné výhody na úkor verejného majetku.

4. Čo skrotilo divoké šelmy, nazývané ľudia? Čo ich až doteraz ovládalo? V počiatočných dobách spoločenského života sa ľudia podrobili brutálnej a sle­pej sile. Neskôr sa podrobili zákonu, ktorý je úplne rovnakou silou, len v inej po­dobe. Z toho vyvodzujem, v súlade s prírodnými zákonmi, že podstata práva je v sile.

5. Politická sloboda nie je skutočnosťou, ale len pomyselným pojmom. Je potrebné naučiť sa umeniu, ako tohto pojmu použiť, keď je potrebné pripútať lákadlom predstavy sily na svoju stranu masu ľudu, ak sa má rozbiť vládnuca strana. Celá vec je uľahčená, keď protivník udržuje svoju moc pomocou myšlien­ky slobody alebo tzv. liberalizmu a obetuje tejto myšlienke aj časť svojej moci. Potom sa potvrdí správnosť našej teórie: opustené vládne kormidlo uchopia podľa zákonov prírody ihneď nové ruky, aby slepá sila ľudu nezostala ani jeden deň bez vodcu. Nová vláda proste nahradí starú, liberalizmom oslabenú vládu. V súčasnej dobe vystriedala vládu liberálnych vládcov vláda zlata. Kedysi boli aj časy keď panovala viera v Boha.

6. Myšlienka slobody sa uskutočniť nedá, pretože nikto nevie, ako by sa ju dalo rozumne používať. Doprajme ľudu, aby si nejaký čas vládol sám a úplne sa zničí. Okamžite sa začnú príkre boje, ktoré sa zmenia na sociálne vojny, až nakoniec štáty upadnú do plameňov vojen a ich moc sa rozplynie v dyme.

7. Keď sa štát oslabuje vnútornými nepokojmi alebo ho občianske vojny vyda­jú napospas vonkajším nepriateľom, tak je úplne stratený, je v našej moci. Nad­vláda kapitálu, ktorý je úplne v našich rukách sa mu javí ako záchranný čln, ktorého sa musí aj proti svojej vôli zachytiť, aby sa neutopil.

8. Každému, kto by chcel na základe svojich liberálnych zásad namietať, že podobné zásady sú nemravné, každému by som položil túto otázku: Ak má štát dvoch nepriateľov, je voči vonkajšiemu nepriateľovi dovolené - a ne­zdá sa to nemravné - použitie všetkých vojnových metód. Ak je dovolené ako nutný obranný prostriedok napr. zatajiť nepriateľovi útočné plány nočných úto­kov alebo útokov v presile, prečo sa rovnaké metódy považujú za nemravné, ak sa použijú proti horšiemu nepriateľovi, nepriateľovi poriadku a spoločenského blahobytu?

9. Ako môže zdravý a logicky mysliaci duch dúfať, že s úspechom povedie ľudové masy napomínaním a poučovaním, ak sú dvere otvorené aj najprimitív­nejším protikladom, ktoré sa však môžu zdať davu, ktorého duch je vždy po­vrchný, oveľa lákavejšími?

10. Ľud, či už je len prostý alebo nie, je vždy vedený veľmi premenlivými váš­ňami, poverami, zvykmi, tradíciami a sentimentálnymi teóriami. Upadá do stra­níckych rozporov, ktoré vylučujú každú možnosť dohody, aj keby bol návrh na dohodu akokoľvek rozumne založený.

11. Každé rozhodnutie prostého ľudu závisí na náhodnej alebo vopred prip­ravenej väčšine, ktorá, pretože nepozná politické tajomstvá, robí úplne nezmy­selné rozhodnutia a tým sa stáva zárodkom anarchie vo vládnej správe.

12. Politika nemá nič spoločné s morálkou. Vládca, ktorý sa dáva viesť morál­kou, nie je skúseným politikom, a preto nesedí pevne na svojom tróne. Kto chce vládnuť, musí sa uchyľovať ku ľsti a pokrytectvu. Poctivosť a úprimnosť, tieto veľké cnosti obyčajného života, sa v politike stávajú chybami, ktoré porazia vládu istejšie ako najmocnejší nepriateľ. Nech teda zostanú tieto cnosti znakom Go­jimských štátov. Pre nás sa za žiadnych okolností nesmú stať vedúcou myšlien­kou.

13. Naše právo spočíva v sile. Slovo „právo" je pojem pomyselný, ktorý sa nedá vymedziť. Toto slovo neznamená nič iné, než: dajte mi čo chcem ja, aby som mal dôkaz, že som silnejší než vy.

14. Kde začína na právo? Kde končí? V štáte, kde je vláda zle usporiadaná, kde sa zákony málo používajú, kde vládca hromadením liberálnym práv stratil svoju prestíž. Tam nachádzame nové právo pre nás: právo silnejšieho, právo na zni­čenie všetkých zriadení, celého vládnúceho poriadku, k ovládnutiu zákonov, k zmene všetkých inštitúcií a k uchopeniu vlády nad tými, ktorí sa radi vo svojom liberalizme v náš prospech zrieknu práv, ktoré mali na udržanie svojej moci.

15. Vplyvom nestálosti celej vládnej moci bude naša moc menej exponovaná natoľko, že ju už žiaden umelý zásah nebude môcť poraziť.

16. Z dočasných zlých pomerov, v ktorých musíme zatiaľ pracovať, povstane dobrodenie nezvrhnuteľnej vlády, ktorá znovu vzkriesi normálny chod národné­ho života, prerušený liberalizmom. Účel svätí prostriedky. Pri vytyčovaní našich plánov sa nesmieme príliš starať o to, čo je dobré a morálne, ale skôr o to, čo by bolo nutné a užitočné.

17. Máme pred sebou projekt, ktorý obsahuje strategickú líniu. Od nej sa ne­smieme odchýliť, ak nechcem prísť o ovocie stáročnej práce.

18. Ak študujeme plán praktického uskutočnenia, je potrebné počítať nielen s nerozhodnosťou a vrtkavosťou davu, ale aj s tým, že nemá schopnosti obozná­miť sa s podmienkami blahobytu. Je nevyhnutné vedieť, že moc davu je slepá, unáhlená, bez úsudku, naklonená k tomu, aby sa dala vláčiť raz sem a raz tam. Slepec nemôže viesť slepca, pretože sú obidvaja v nebezpečenstve, že spadnú do priepasti. Preto si nemôžu príslušníci davu, ktorí vyšli z ľudu domýšľať, aj keby to boli geniálni ľudia, ale bez znalostí politiky, že by mohli viesť ľud, bez toho, že tým zahubia celý národ.

19. Len človek od malička vychovávaný k samovláde môže pochopiť tajný zmysel politiky.

20. Ak sú národy ponechané samy na seba, totiž na tých, ktorí z nich vyšli, potom sa zničia straníckymi rozkolmi, ktoré vznikli z túžby po moci a neporiad­kami, ktoré z toho vznikajú. Je vôbec možné, aby ľudové masy mohli riadiť štátne záležitosti, bez toho, aby to nemalo vplyv na súperenie a osobné záujmy? Sú schopné brániť sa voči vonkajším nepriateľom? Je to nemožné, pretože ak je plán rozdelený na toľko častí, koľko je rôznych názorov v dave, potom strá­ca jednotnosť a stáva sa nezrozumiteľným a neuskutočniteľným.

21. Len samovládca môže vypracovať jasné a široko založené plány, ktoré zosúladia celý vládny systém. Z toho vyplýva, že najdôležitejšou vládou je tá, ktorá je v rukách jedinej zodpovednej osoby. Civilizácia nemôže existovať bez absolútnej samovlády, pretože tá nie je riadená masami, ale ich vládcom, nech je to ktokoľvek.

22. Barbarský dav prejavuje svoje barbarstvo pri každej príležitosti. Ak dosta­ne slobodu, rýchlo ju premení na anarchiu, ktorá je vrcholom barbarstva.

23. Len sa pozrite na tie zvieratá, opojené alkoholom, otupované vínom, kto­rým „sloboda" poskytla neobmedzené konzumovanie týchto nápojov. Vy určite nedáte takúto výchovu nášmu ľudu.

24. Gojimovia sú otupení liehovými nápojmi. Mládež tápe v duševnom po­mätení z nadmiery štúdia klasicizmu a vplyvom nerestí, do ktorých je lákaná na­šimi pomocníkmi, a to v bohatých rodinách domácimi učiteľmi, slúžkami, vychovávateľkami, ďalej rôznymi zamestnancami a nakoniec aj našimi ženami v zá­bavných miestnostiach Gojimov. Pod týmito poslednými myslím tzv. „dámy zo spoločnosti", ktoré dobrovoľne napodobňujú v prepychu a ľahkomyselnosti tieto ženy.

25. Našim heslom je: Sila a pokrytectvo! Len sila môže mať v politike úspech, zvlášť vtedy, ak je ukrytá v štátnických schopnostiach. Násilie musí byť zásadou, pretvárka a lesť pravidlom pre vlády, ktoré nechcú zložiť svoju korunu k nohám nadháňačov akejkoľvek inej moci.

26. Zlo je jediným prostriedkom k dosiahnutiu dobra, preto nesmieme váhať použiť korupciu a zradu tam, kde nám to môže pomôcť k dosiahnutiu nášho cieľa. V politike sa treba zmocniť bez váhania majetku blížneho, ak môžeme do­siahnuť týmto prostriedkom jeho podrobenie a vlastnú moc. Naša vláda má prá­vo, v súlade s nevyhnutnosťou dobyť svet, nahradiť vojnové hrôzy popravami, pretože spôsobujú menší hluk a sú ešte účinnejšie, aby udržali teror a nakoniec viedli k slepému a úplnému podrobeniu.

27. Je nutné, aby sme uplatňovali program násilia a pretvárky, pretože je to pre nás výhodné, a tiež preto, že je to proste našou povinnosťou a že iba tak dosiahneme víťazstvo. Učenie založené na výpočte je rovnako účinné ako prostriedky, ktoré používa. Preto nezvíťazíme a nepodrobíme si všetky vlády našej nadvláde iba týmito prostriedkami, ale aj bezohľadnou prísnosťou našej náuky. Stačí, aby si vlády uvedomili, že sme neúprosní a ich neposlušnosť zmiz­ne.

28. Už za starých čias sme do davu vrhli slová: „Voľnosť, rovnosť, bratstvo". Tieto slová do omrzenia opakovali nevedomí papagáji, ktorí sa zbiehali zo všet­kých strán k tomuto vnadidlu a zničili blahobyt sveta a pravú osobnú slobodu, ktorá bola v minulosti tak dobre chránená pred násilím spodiny. Aj zdanlivo vzde­laní a inteligentní Gojimovia nepozorovali rozpornosť vnútorného zmyslu týchto slov vo vzťahu ku skutočnosti, ani nespozorovali, že v prírode rovnosť neexistuje a že tu ani sloboda byť nemôže, pretože príroda sama vytvorila rôznosť rozu­mov, pováh a schopností a všetko podriadila svojim zákonom. Nepochopili, že sila davu je slepá, že aj vodcovia zvolení do vlády z tohto davu sú rovnako slepí v politike ako sám dav, pretože len zasvätenec, aj keby bol hlupák, je schopný vládnuť. Naproti tomu nezasvätenec, hoci by bol génius, nerozumie politike. To všetko uniklo zraku Gojimov.

29. V minulosti bola vláda dynastií vybudovaná na tom základe, že otec od­kazoval svojmu synovi tajomstvá vývojového stupňa politiky, takže ten členovia panujúceho rodu mohli tieto tajomstvá poznať, ale ovládanému ľudu tieto tajom­stvá neboli nikdy nikým objasnené. V priebehu času sa zabudlo na význam úst­neho odovzdávania právneho štátnického umenia, čo prispelo k nášmu úspe­chu.

30. Slová „voľnosť, rovnosť, bratstvo" do našich radov privábili celé davy ľu­dí, za čo ďakujeme svojim nevedomým nadháňačom po celom svete, ktorí nad­šene niesli našu zástavu. Tieto slová sa však stali hlodajúcimi červami a zničili blahobyt Gojimov, pretože všade narúšali kľud, mier a svornosť a podkopávali základy ich štátov. Okrem iných výhod sme však dosiahli výhru prvého rádu: do­cielili sme zrušenie privilégií, inak povedané dosiahli sme zničenie vlastnej pod­staty šľachty Gojimov, ktorá bola jedinou oporou národov a štátov proti nám.

31. Na troskách prirodzenej a dedičnej šľachty sme vytvorili šľachtu našej inteligencie a šľachtu finančnú. Táto nová šľachta sa vyznačuje jednak názvom peniaze a tie závisia od nás, jednak názvom veda a tú riadia naši mudrci.

32. Naše víťazstvo bolo ľahké, pretože sme dokázali, vďaka vzťahom k ľu­dom, ktorí sú pre nás nepostrádateľní, rozochvieť aj najcitlivejšie struny ľudské­ho ducha, totiž lakomstvo a neukojiteľné sebecké túžby človeka. Z týchto ľud­ských slabostí je totiž každá schopná zabiť každého podnikavého ducha a vôľu ľudstva dať do područia toho, kto si ich podnikavosť kúpi.

33. Pojem pomyselnej slobody spôsobil u ľudí presvedčenie, že vládca nie je ničím iným ako vrchným správcom štátneho majetku, resp. majetku ľudu a že taký správca sa môže odsunúť nabok ako pár opotrebovaných rukavíc. A táto skutočnosť, že možno odvolať zástupcu národa, vydáva ho do našej moci a tým nám dáva výsadu, že my sami môžeme ustanovovať týchto národných predstaviteľov.

Sedenie druhé

1. Pre náš úspech je dôležitou vecou, aby všade, kde je to len možné, nepri­nášali vojny zúčastneným stranám územné zisky. Tým vojna skĺzne na hospo­dársku rovinu a donúti národy, aby uznali silu našej moci. Tak budú obidve strany vydané napospas našej medzinárodnej agentúre. tým miliónom očí, ktoré neob­medzujú žiadne hranice. Potom budú medzinárodné práva nadradené právam národov a budú ovládať národy, podobne ako občianske právo každého štátu riadi pomer poddaných medzí sebou.

2. Úradníci, ktorých zvolíme pre svoju otrockú povahu, nebudú mať žiadny vplyv na vládne veci. Stanú sa šachovými figúrkami našej hry, v rukách našich mudrcov a múdrych poradcov, odborníkov, vychovávaných od mladosti k vlád­nutiu nad celým svetom. Vy viete, že títo odborníci si pri štúdiu dejín a pri pozo­rovaní všetkých stávajúcich udalostí osvojili vedomosti, aby mohli vládnuť podľa našich plánov. Gojimovia však naproti tomu nie sú vedení znalosťami a nestran­ným posudzovaním dejín, ale len teoretickými vedomosťami, ktorým chýba kri­tické uvažovanie nad výsledkami. Preto s nimi vôbec nepočítame. Nechajme ich, aby sa do príhodnej doby bavili a žili v nádeji na nové zábavy, alebo v spo­mienkach na zábavy minulé. Nech aj ďalej veria, že najdôležitejšou vecou pre nich sú teoretické zákony vedy, ktoré sme im predložili. Za týmto účelom utvrdí­me ich slepú vieru v tieto zákony pomocou našej tlače. Inteligentní Gojimovia sa budú chváliť svojimi vedomosťami a keď si ich logicky overia, tak sami uvedú do praxe všetky vedecké náuky, ktoré zostavili naši nadháňači za tým účelom, aby viedli ich ducha takým smerom, akým si prajeme.

3. Nemyslite si, že toto naše tvrdenie je bezdôvodné: spomeňte si na úspech, aký nám priniesli Darwinove, Marxove a Nietzscheho teórie. Demoralizujúci vplyv týchto teórií na ducha Gojimov je vám už dnes určite zrejmý.

4. Je nevyhnutné, aby sme počítali s modernými názormi, s povahou a vlast­nosťami národov. Len tak môžeme sami seba vyvarovať každej chyby v politike a pri vedení verejnej správy. Víťazstvo našej sústavy, ktorej určité časti musíme prispôsobovať povahe národa, s ktorým prichádzame do styku, by nebolo mož­né, keby sa jej použitie neopieralo o súlad vzťahov prítomnosti k minulosti.

5. Každý moderný štát má v rukách moc, ktorá môže spôsobiť hnutie v náro­de: je to tlač. Úlohou tlače je ohlasovať požiadavky, zaznamenávať sťažnosti ľu­du, vyjadrovať a živiť nespokojnosť.

6. Tlač je zosobnením tzv. slobody a hlavnou úlohou je dosiahnuť víťazstvo pre najnezmyselnejšie táraniny. Ale vlády ukázali, že nie sú schopné ťažiť z tejto moci a preto padla do našich rúk. Tlačou sme dosiahli vplyv a pritom sme zostali v pozadí.

7. Len tlač nám pomohla nahromadiť zlato v našich rukách, zlato, ktoré sme získavali za cenu potokov slz a krvi. Aj nás to síce stálo mnoho obetí, ale každá naša obeť pred Bohom vyváži tisíce Gojimov.

Sedenie tretie

1. Dnes vám už môžem povedať, že sa blížime k cieľu. Urazíme už len krátku cestu a kruh Symbolického hada, symbol nášho národa, sa uzatvorí. Akonáhle sa tento kruh uzavrie, budú ním všetky štáty zovreté ako pevnými okovami.

2. Základy terajšej konštitučnej rovnováhy budú čoskoro rozvrátené, pretože sme podryli ich základy, a tým sme ich vyšinuli z rovnováhy preto, aby sme vy­užili oporu, ktorú nám konštitúcia poskytuje. Gojimovia si predstavovali, že táto ich opora je veľmi pevne vybudovaná a dúfali, že bude trvalá. Veď vládca, ktorý neprávom uzurpuje moc, je proti ľudu chránený len jeho zástupcami. Tí však premárnili čas domýšľavosťou zo svojej vlastnej moci, ktorá je však celkom bez zodpovednosti a kontroly. Ich moc totiž mala svoj základ iba v terore, ktorý sa stal obvyklým vo všetkých palácoch. Pretože však vládcovia nie sú schopní prenik­núť k srdciam ľudu„ nevedia sa ani zjednotiť proti uchvatiteľom moci. Akonáhle sme oddelili od seba prezieravú kráľovskú moc a slepú moc ľudu, obidve stratili svoj význam a obe sú bezmocné ako slepec zbavený svojej palice.

3. Aby sme zviedli tých, ktorí túžia po moci, k jej zneužívaniu, rozoštvali sme navzájom všetky zložky tým, že sme podporovali ich liberálne snahy a túžbu po nezávislosti. Za týmto účelom sme dali veľa nových podnetov: ozbrojili sme všetky strany a túžbu po nadvláde sme postavili za cieľ túžob. Vplyvom rozkolov sme premenili rôzne štáty na arény, kde sa teraz odohrávajú rozbroje. Neporiad­ky a z toho vzniknutý úpadok sa na všetkých stranách čoskoro objaví.

4. Jaloví rečníci premenili parlamentné zasadania a schôdze správnych úra­dov v rečnícke produkcie. Drzí novinári a nehanební ohovárači denne napádajú verejnú správu. Bezprávie, páchané na vládnej moci pomaly pripravuje úplné zrútenie všetkých konštitúcií, ktoré sa už teraz kývu pod ranami rozzúreného ľu­du.

5. Ľud je teraz zotročený nedostatkom a ťažkou prácou oveľa viac, ako tomu bolo v dobách otroctva alebo roboty. Môže sa teda oslobodiť z toho alebo onoho akýmkoľvek spôsobom, ale biedy sa nezbaví. Do konštitúcií sme vložili práva, ktoré sú pre ľud úplne bezcenné, ktoré môžu existovať len v predstavách, ale nikdy ich nemožno uskutočniť v praxi. Aká je to výhoda pre proletára, preťažené­ho prácou a pociťujúceho dvojaký tlak, jednak vplyvom ťažkého zamestnania, jednak vplyvom osudu, že táraji majú právo hovoriť a žurnalisti právo zosmiešňo­vať verejné rozumné veci? Aký význam má ústava, keď proletariát nemá z kon­štitúcie iný zisk, len ten, že môže prijímať smiešne odrobinky z nášho stola, ktoré mu uštedrujeme v podobe volebného práva, aby mohol voliť našich nadháňa­čov? Republikánske práva sú pre týchto nešťastníkov trpkou iróniou, pretože nutnosť každodennej práce im znemožňuje, aby ich používali. Táto skutočnosť potlačuje v proletároch vedomie stálej a istej existencie a núti ho počítať so štraj­kami, ktoré sú organizované buď zamestnávateľmi alebo súdruhmi.

6. Podľa nášho návodu vyradil ľud šľachtu, ktorá bola jeho ochrancom a pri­rodzeným zástancom, pretože jej vlastné záujmy boli v úzkom vzťahu k blahoby­tu národa. Dnes, po páde šľachty, je ľud ujarmený zbohatlíckymi úžerníkmi, ktorí sa ako upíri zavesili na päty robotníctvu.

7. My sa však budeme vydávať za spasiteľov robotníctva, sľúbime mu, že ho oslobodíme z tohto útlaku, ak vstúpi do našej armády socialistov, anarchis­tov a komunistov, ktorým poskytujeme svojím socialistickým slobodomurár­stvom vždy pomoc pod rúškom bratstva, predstieraného v mene ľudskej sú­držnosti.

8. Šľachta, ktorá mala právom podiel na práci ľudu, mala záujem na tom, aby robotníci boli dobre živení, silní a zdraví. My naproti tomu máme opačný záujem: spôsobiť degeneráciu Gojimov.

9. Naša pomoc spočíva v trvalo zlej výžive a telesnej slabosti robotníka, pre­tože len tým ho dostaneme do svojho područia a potom už nikdy nebude mať silu na to, aby sa proti nám vzoprel. Hlad dáva kapitálu viac moci nad robotníkmi, než dávala zákonitá moc vládcu u aristokracie. Biedou a závisťou, ktorá z toho vznikne, ovládneme ľud a zničíme každého, kto sa nám postaví do cesty.

10. A keď konečne nastane chvíľa nášho svetového kráľovstva, zmetú tie isté davy všetko, čo by nám prekážalo.

11. Gojimovia sa nemôžu zaobísť bez našich vedeckých rád, my sa však mu­síme vystríhať toho, aby sme im ukázali správnu cestu. Aj preto si nevšimli hlavnú zásadu školského vyučovania, na ktorej budeme trvať, až príde naša chvíľa. V školách sa musí hlásať jedine pravá a najdôležitejšia zo všetkých náuk, t.j. náuka o organizácii ľudského žitia, o sociálnych podmienkach, ktoré vyžadujú deľbu práce a preto tiež rozdelenie ľudstva na kasty a triedy. Je nutné, aby každý vedel, že vplyvom rôznosti zamestnaní nemôže existovať rovnosť ľudí, ďalej že zodpovednosť pred zákonom nemôže byť rovnaká, ak jednotlivec poškodí svojimi skutkami celú kastu alebo len svoju vlastnú česť.

12. Naša právna veda o sociálnej výstavbe života, do tajomstva ktorej nedá­me nahliadnuť Gojimom, ukáže všetkým, že remeslo a práca musia byť rozdele­né tak, aby človek nepociťoval nesúlad medzi svojou výchovou a svojím zamest­naním. Štúdium tejto vedy dovedie ľud k tomu, že sa rád podrobí vládnúcej moci a sociálnemu štátnemu poriadku. Za súčasného stavu a nami upravenej vedy nevedomý ľud slepo verí tlačenému slovu a prostredníctvom tlače hlásaným blu­dom. Robí si klamné uzávery, ktoré sa mu, vďaka jeho nevedomosti, našepkali a pociťuje nenávisť proti všetkým triedam, ktoré sa mu zdajú byť vyššie než je jeho, pretože nechápe význam každej triedy.

13. Táto nenávisť sa ešte bude stupňovať hospodárskymi krízami, ktoré och­romia všetok obchod, remeslá a priemysel. Ak potom spôsobíme všetkými tajný­mi prostriedkami a pomocou zlata, ktoré máme úplne vo svojich rukách, všeo­becný hospodársky nedostatok, vrhneme nesmieme davy robotníkov do ulíc vo všetkých štátoch Európy súčasne. Tieto davy budú s rozkošou prelievať krv tých, proti ktorým prechovávali vo svojej prostoduchej nevedomosti nenávisť už od detstva a ktorých statky budú môcť teraz drancovať.

14. Nášmu národu neublížia, pretože budeme poznať okamžik, kedy dôjde k útoku a včas urobíme opatrenia na svoju ochranu.

15. Podali sme dôkaz, že pokrok povedie Gojimov do chrámu rozumu. Náš despotizmus bude takého druhu, že ukľudní každé povstanie a to nielen so spra­vodlivou prísnosťou, ale aj tým, že vylúčime liberalizmus z celého štátneho zria­denia.

16. Keď ľud spozoroval, že by mohol v mene slobody docieliť ústupky a výsa­dy, predstavoval si, že je pánom a strhol na seba moc. Ale narazil, ako všetci slepci, na nespočetné prekážky. Znovu teda hľadal pána, ale k pôvodnému sa už vrátiť nechcel. Tým položil vládnu moc k našim nohám. Pripomeňme si Francúzsku revolúciu, ktorej sme dali meno "veľká". Dobre poznáme tajom­stvo jej príprav, pretože bola naším dielom. Od tej doby sme vodili davy od skla­mania ku sklamaniu takým spôsobom, aby sa nakoniec zriekli aj nás a s jasotom uvítali vládcu zo židovskej krvi, ktorého chystáme svetu.

17. V súčasnej dobe sme ako medzinárodná moc nezraniteľní. Ak budeme napadnutí čo len jediným gojimským štátom, zastanú sa nás štáty iné...

18. Podlosť gojimských národov je nekonečná. Servilne sa plazia pred mo­cou, ale voči slabým sú bez zľutovania. Sú nemilosrdní k priestupkom, ale zho­vievaví voči zločinom. Nedokážu znášať protiklady slobodného sociálneho sta­vu, ale znášajú mučeníctvo, ak im je uložené odvážnym despotizmom. Toto všetko je podkladom našej nezávislosti. Oni trpia a prijímajú od predsedov svo­jich vlád a ministrov - pravých diktátorov - každé zneužitie moci, za ktoré, hoci by bolo aj menšie, by sťali dvadsať kráľov.

19. Ako vysvetliť taký divný jav, také nedôsledné chovanie davu, proti zjavne rovnakému sledu udalostí? Táto nedôslednosť sa dá vysvetliť jedine tým, že títo diktátori trvale našepkávajú svojim nadháňačom ľudu, že ak poškodzujú štát zneužívaním moci, tak sa to deje za účelom vyššieho cieľa. Týmto cieľom je všeobecné blaho ľudu, všeobecné bratstvo, zjednotenie a rovnosť. Prirodzene sa ľudu neprezradí, že toto zjednotenie sa má uskutočniť len pod našou vládou. A tak vidíme, ako ľud odsudzuje spravodlivosť a odpúšťa vinníkom, súc čím ďa­lej tým viac presvedčený, že si môže robiť čo chce. Týmto spôsobom ľud ničí pokojný vývoj veci a vždy spôsobuje len neporiadok.

20. Slovo „Sloboda" sa stalo bojovým heslom ľudstva v boji proti každej vrchnosti, či už je to autorita Boha alebo Prírody. Až sa my staneme pánmi, vy­škrtneme toto slovo zo slovníka, ako prežitý symbol hrubého násilia, ktoré mení masy v krvilačné šelmy. Je pravda, že ak sa táto zver napije krvi, zaspí, a potom sa dá ľahko spútať. Ak však krv nedostane, nezaspí a chce ničiť.

Sedenie štvrté

1. Každá republika prechádza tromi stupňami vývoja. V prvom sa podobá slepcovi, ktorý naráža okolo seba na každý múr. Druhým stupňom je demagógia, ktorá vzápätí prináša anarchiu. Tá spôsobuje nevyhnutne tajný a skrytý, nikdy však nie zákonný a otvorený a preto zodpovedný, despotizmus. Tým však nemá nijako menší vplyv, pretože je vykonávaný niektorou tajnou organizáciou, ktorá pracuje menej okázalo, za kulisami, a je krytá rôznymi nadháňačmi. Častá výme­na týchto agentov môže takýmto organizáciám len poslúži, pretože tým ušetrí vyplácanie odmien za dlhoročné služby.

2. Ako a kým by sa mohla zničiť taká tajná moc, akou je naša? Viditeľné slo­bodomurárstvo je len pláštikom na zakrytie našich cieľov. Ale vlastný pracovný program a jej pravé ústredné sídlo zostane ľudu navždy utajené.

3. Aj sloboda by mohla byť pre blaho ľudu zatiaľ neškodná, keby sa opierala len o vieru v Boha a vieru v bratstvo ľudstva. Musí sa však zbaviť pojmu rovnosť, ktorý je v rozpore so zákonmi prírody, ktorým sme podriadení. Prostredníctvom viery by ľud mohli viesť jeho duchovní pastieri a mohol by v pokoji a skromnosti prospievať riadený svojimi duchovnými vodcami podľa božích pravidiel. Preto musíme podkopávať každú vieru, odstrániť z rozumu Gojimov vieru v Boha a nahradiť ju matematickými formulami a úvahami o hmotných potrebách.

4. Aby Gojimovia nemali čas rozmýšľať a pozorovať, je potrebné ich zamest­nať obchodom a priemyslom. Tak sa každý národ búde starať len o svoj zisk a pokiaľ budú národy zamestnané vzájomnými zápasmi, nebudú vidieť spoloč­ného nepriateľa. Aby však spoločnosť Gojimov sloboda úplne zničila a podkopa­la, je potrebné postaviť priemysel na špekulačných základoch. Tým sa dosiahne, že všetko bohatstvo, ktoré priemysel čerpá z pôdy, nezostane v ich rukách, ale sa s pomocou špekulácie ocitne v našich pokladniciach.

5. Neustály a intenzívny boj o nadvládu, náhle otrasy v hospodárskom živote spôsobia, alebo už spôsobili pretvorenie ľudí na sklamané, ochladnuté a odvahy zbavené ľudské bytosti. Tie budú prejavovať čím ďalej tým viac nechutí k vyso­kým politickým problémom a k náboženstvu. Ich jedinou ústrednou myšlienkou bude vypočítavosť a najmä túžba po zlate, ktorému sa budú klaňať len preto, že zabezpečuje hmotné statky. Vtedy nás budú nasledovať nižšie triedy Goji­mov, nie však z vnútorného presvedčenia, či zo ziskuchtivosti, ale len z nenávisti pri pohľade na svojich privilegovaných rivalov v zápase o moc - na inteligenciu Gojimov.

Sedenie piate

1. Aký vládny útvar možno dať takej spoločnosti, v ktorej korupcia prenikla do všetkých vrstiev, kde je bohatstvo získavané rôznymi úskokmi a prostriedka­mi, viac či menej ľstivými, kde panuje nemravnosť, kde je morálka udržiavaná len prísnymi zákonnými opatreniami a nie dobrovoľným uznaním mravných zá­sad, kde viera v kozmopolitizmus zničila všetky náboženské aj vlastenecké city? Je reálne dať takýmto spoločnostiam inú vládu ako despotickú, ktorú chcem te­raz popísať?

2. Vytvoríme vládu čo najviac centralizovanú, aby sme združili sociálne sily do našich rúk. Všetky odvetvia politického života svojich poddaných si upravíme podľa svojich nových zákonov. Tieto zákony pomaličky odstránia všetky ústupky a slobody, ktoré im boli predtým Gójmi povolené. Týmto vyvrcholí naša vláda v tak silný despotizmus, že bude schopná vždy a všade umlčať pre nás nepria­teľských alebo nespokojných Gojimov.

3. Mohlo by sa nám vytýkať, že takáto despotická sústava nie je v súlade s moderným pokrokom. Dokážem, že opak je pravdou.

4. V dobe, keď národ pokladal svojich vodcov za vtelenie vôle Božej, bez rep­tania sa podroboval samovláde panovníkov. Ale od tej chvíle, čo sme mu našep­kali myšlienku osobných práv, začal sa hneď dívať na svojich vládcov ako na obyčajných smrteľníkov. Ľud, ktorému sme odňali vieru v Boha, prestal pokla­dať pomazanie Božie za posvätné. Týmto dňom padla akákoľvek autorita, pre­tože prešla na ľud, ktorému sme ju potom odňali.

5. Sme majstrami v umení ako ovládať masy a jednotlivcov pomocou fráz a umelých teórií, pomocou „správcov" sociálneho života a pomocou iných Go­jimov. Toto naše umenie pochádza zo schopnosti skúmať a pozorovať a spočíva tiež v bystrom úsudku. V tomto nemáme seberovných, rovnako ako ich nemáme v otázkach pripravovania sústav združovaní a iných politických akcií. V tomto ohľade sa s nami môžu merať len Jezuiti! My sme však dokázali Jezuitov zbaviť dôvery v očiach hlúpeho ľudu, pretože boli viditeľne organizovaní, kdežto my sme ostali s našou organizovanosťou skrytí. A koniec-koncov! Nie je svetu jedno, či je ovládaný hlavou katolicizmu alebo samovládcom z našej krvi? Pre nás však, ktorí sme národom vyvoleným, nesmie byť táto otázka ľahostajná.

6. Svetový zväz Gojimov by nás mohol dočasne držať v šachu, ale proti tomu sme poistení, v nich tak hlboko zakorenenými nezhodami, ktoré nemožno od­strániť. Spôsobili sme, že sa Gojimovia svária pre národnostné i osobné záujmy. Spôsobili sme náboženské i rasové nesváry, ktoré medzi nimi udržujeme už dva­dsať storočí. Preto nikdy nedocielili žiadny štát a žiadny štát od nikoho nedostal pomoc, pretože každý štát sa bude domnievať, že spojenectvo proti nám by bolo preňho nevýhodné. Sme príliš mocní! Je nutné s nami počítať. Žiadny štát ne­môže uzavrieť ani bezvýznamnú zmluvu, aby sme na tom nemali tajnú účasť.

7. Per me reges regnant! (Mnou vládnu králi!) Proroci nám povedali, že sme samotným Bohom vyvolení k vláde nad celým svetom. A Boh nám dal aj schop­nosť toto dielo vykonať. A keby sa objavil v nepriateľskom tábore génius, mohol by s nami začať bojovať. Nikdy sa však nemôže učeň vyrovnať starému majstro­vi! Boj proti nám by bol tak obtiažny, že svet nič podobného nevidel. Aj geniálny človek by prišiel neskoro.

8. Všetky súčasti vládneho mechanizmu sú v činnosti udržiavané hybnou si­lou, ktorá spočíva len v našej moci. Touto hybnou silou je zlato. Veda o hospo­dárskej politike, založená našimi mudrcmi, už dávno poukazuje na kráľovskú prestíž zlata.

9. Aby kapitál dospel ku svojej dejovej voľnosti, je potrebné, aby si zmonopo­lizoval priemysel a obchod. To sa už deje pomocou neviditeľných rúk vo všet­kých končinách sveta. Až vyvrcholí toto dielo, prejde politická moc na priemysel­níkov a obchodníkov a ľud bude môcť byť podrobený.

10. V súčasnej dobe je výhodnejšie národy odzbrojovať, než ich hnať do vo­jen. Pre naše ciele je ďaleko dôležitejšie prudké vášne podnecovať ako ich tlmiť, zmocniť sa cudzích myšlienok a tlmočiť ich v našom zmysle, než si ich nevšímať.

11. Najdôležitejším problémom našej vlády je oslabiť ducha verejnosti kriti­kou, odvyknúť davy myslieť, pretože z premýšľania sa rodí opozícia, a v planých slovách potom utopiť silu každej myšlienky.

12. Ľud rovnako ako jednotlivci za všetkých časov porovnával slová so skut­kami. Uspokojil sa však s tým, čo sa náhodou bezprostredne zhodovalo so zmy­slom slov, ale zriedka sa zamestnával tým, aby pozoroval či sa sľuby uskutočňu­jú vo verejnom živote. Preto zriadime okázalé inštitúcie, ktoré budú okázalo uka­zovať svoju činnosť v zmysle pokroku.

13. Privlastníme si liberálne myšlienky všetkých strán, všetky obmeny mie­nok a poučíme našich agentov, aby sa im prispôsobili. Títo budú potom toľko rozprávať, že unavia svojimi rečami ľud a dovedú ho k tomu, že bude s nechuťou pred týmito tárajmi utekať.

14. Aby sme ovládali verejnú mienku je potrebné uvádzať ju v úžas rozširova­ním protichodných názorov, až Gojimovia úplne zablúdia v tom labyrinte a dôjdu k presvedčeniu, že je lepšie vôbec nemať svoj názor na politické otázky. Nako­niec, takýmto otázkam nesmie ľud vôbec rozumieť - rozumieť smie len ten, kto vládne. A to je prvé tajomstvo.

15. Druhé tajomstvo úspechu našej vlády spočíva v tom, že sa musí rozmno­žiť ochablosť, vášne a spoločenské pravidlá do takej miery, aby sa už nikto v tom chaose nevyznal a ľudia sa nemohli dorozumieť. Takýto zmätok nám umožní rozosievať nesváry vo všetkých stranách, rozptýliť kolektívne sily, ktoré sa nám doteraz nechcú podrobiť, zbaviť odvahy každý osobitý podnet, ktorý by bol schopný zmariť naše dielo.

16. Nie je nič nebezpečnejšie ako sila osobnosti. Ak je obdarená tvorivou si­lou ducha, môže vykonať viac než milión tých, medzi ktorými sme zasiali rozkol. Výchovu Gojimov musíme riadiť tak, aby im beznádejne klesli ruky vždy, kedy­koľvek sa ocitnú pred úlohou, ktorá vyžaduje osobné rozhodovanie.

17. Sila činu, ktorá sa má javiť ako výsledok osobnej slobody, stratí na svojej mohutnosti v tom okamžiku, keď narazí na slobodu iného indivídua. Z toho po­tom vznikajú ťažké morálne otrasy, sklamania a strata odvahy. Týmito prostried­kami unavíme Gojimov tak, že budú nútení ponúknuť nám vládu nad svetom. Tým, bez toho že by sme čokoľvek zničili, pohltíme podľa svojej chuti všetky vlády, a tak vytvoríme svoju nadvládu. Na mieste terajších vlád bude nastolený „kolos", ktorý sa bude nazývať „Vláda nad štátmi (SN)". Jeho chápadlá sa roz­tiahnu ako do všetkých smerov vysunuté kliešte, takže táto organizácia pohltí všetky národy.

Sedenie šieste

1. Čoskoro zriadime obrovské monopoly, ktoré budú pôsobiť ako zberače ob­rovského majetku. Na týchto nádržiach peňazí bude závislý všetok majetok Go­jimov takým spôsobom, že ich pohltí, rovnako ako aj štátny úver v deň politickej katastrofy. Vy národohospodári, ktorí ste tu prítomní, starostlivo zvážte zmysel tohto plánu.

2. Všetkými prostriedkami musíme presvedčiť o nutnosti našej nadvlády tým, že ju budeme označovať za ochrancu a dobrodinca všetkých, ktorí sa nám do­brovoľne podrobia.

3. Šľachta Gojimov je vo svojej úlohe politickej moci mŕtva. S tou už nemusíme počítať. Ale ako majiteľka pozemkov, ktoré tvoria sociálnu moc, by mohla byť nebezpečná tým, že sa môže stať svojimi dôchodkami nezávislá. Preto ju musí­me za každú cenu zbaviť pôdy.

4. Najlepším prostriedkom na to je zvýšiť pozemkovú daň a zadĺžiť pôdu. Toto opatrenie udrží pozemkový majetok v područí. Gojimská šľachta sa však na zá­klade zdedených predsudkov nebude vedieť prispôsobiť skromným pomerom, a preto bude rýchlo zničená.

5. Súčasne je nutné, silne podporovať priemysel a obchod. Špekuláciám, kto­ré ovládajú priemysel, je nutné dodávať odvahu. Bez špekulácií by priemysel rozmnožoval súkromný majetok a tým by sa zlepšil osud majiteľa pozemkov, pretože by ho vyslobodil z dlhov, vzniknutých pôžičkami u agrárnych bánk. Je potrebné, aby priemysel odčerpával rovnaké zisky z práce na poli, ako zisky kapitálu. Potom nám prostredníctvom špekulácií vydá všetky peniaze celého sveta, takže z Gojimov sa stanú úplní proletári. Gojimovia sa potom budú pred nami hrbiť, aby si udržali čo i len nepatrné právo na živobytie.

6. Aby sme zničili priemysel Gojimov a napomohli špekuláciám, vzbudíme medzi nimi bezuzdný luxus, ku ktorému sme im už dodali chuť.

7. Zvýšime mzdy, ale úžitok z toho neponecháme robotníkom. Súčasne zvý­šime ceny predmetov dennej spotreby a to pod zámienkou, že upadá poľnoho­spodárska výroba a chov dobytka.

8. Okrem toho rozvrátime do základov zdroje výroby tým, že naučíme robot­níkov požívať alkohol a podnietime ich sklony k anarchii. Súčasne však z poľno­hospodárskej pôdy vyženieme všetkých inteligentných Gojimov. Aby si Gojimo­via neuvedomili skutočný stav vecí, zmetieme ich zdanlivou snahou o to, že chceme pomôcť robotníckej triede a že chceme riešiť veľké hospodárske pro­blémy. Rozširovaním našich hospodárskych teórií sa hneď prevedie účinná pro­pagácia týchto veľkých úloh.

Sedenie siedme

1. Usilovné zbrojenie a posilňovanie polície je podstatným predpokladom pre uskutočnenie vyššie uvedeného plánu. Je nutné docieliť to, aby vo všetkých štá­toch neboli okrem nás iní občania, než davy proletariátu, niekoľko nám odda­ných milionárov, polícia a vojsko.

2. V celej Európe a vo všetkých štátoch európskeho pôvodu, na ostatných kontinentoch, musíme podporovať rozpory, neporiadok a nenávisť. Z toho plynie dvojaká výhoda: najprv si vo všetkých týchto štátoch získame úctu, lebo si uve­domia, že máme moc spôsobiť neporiadok alebo zaviesť poriadok podľa vlastnej vôle, a to kdekoľvek. Všetky národy už dospeli k tomu, že nás považujú za ne­vyhnutnú ťarchu. Následne na to im intrigami zamotáme všetky nitky, ktoré sme nastavili do vládneho ústredia, politikou, hospodárskymi zmluvami a finančnými záväzkami. Aby sme tento cieľ dosiahli, získame si pri vyjednávaniach dôveru gojimských vyjednávačov a s prefíkanosťou nám vlastnou, sa pri oficiálnych prí­ležitostiach ohradíme proti každému pokusu o bezprávie, aby sme vyzerali byť počestní a uznaní. Gojimovia a ich vlády, ktorých sme naučili dívať sa na veci tak, ak ich ukazujeme, budú sa na nás dívať ako na dobrodincov a záchrancov ľudstva.

3. Musíme mať odvahu zničiť každý odpor proti nám tým, že podnietime všet­kých susedov, aby vyhlásili vojnu štátu, ktorý by sa odvážil postaviť sa nám na odpor. Ak by sa však títo susedia spojili proti nám, odpovieme im svetovou vojnou.

4. Zachovávanie tajomstva o akomkoľvek podnikaní, je základom politického úspechu. Diplomati musia inak jednať a inak hovoriť.

5. Je nutné, aby sme donútili vlády Gojimov, aby jednali rovnako, ako sú na­še, široko založené plány, ktoré sa už teraz blížia k svojmu víťaznému uskutoč­neniu. Robí to totiž dojem, akoby vlády ustupovali verejnej mienke. To sme v skutočnosti potajomky organizovali my sami, za pomoci onej „Veľmoci", ktorou je tlač. Tlač je napokon, až na bezvýznamné výnimky, úplne v našich rukách.

6. Aby sme si teda v krátkosti zhrnuli náš plán zotročenia gojimských štátov Európy: ukážeme svoju silu jednému alebo druhému vraždením a hrôzovládou. A keby sa stalo, že by všetci proti nám povstali, potom my odpovieme americký­mi, čínskymi alebo japonskými delami.

Sedenie ôsme

1. Musíme sa vyzbrojiť takými istými zbraňami, aké by mohli proti nám použiť nepriatelia. Musíme si preto osvojiť aj najjemnejšie odtiene právnych výrazov a prefíkanosti právneho poriadku, keď ide o rozhodovanie sporov. Nemusíme váhať, aby sme uverejnili výsledok z ich priebehu, ktorý by sa zdal byť opovážlivý a nespravodlivý. Je totiž dôležité, aby právne rozhodnutia boli právnicky vyjadre­né tak, akoby boli výrazom najvyšších zásad morálky a práva.

2. Naša vláda sa musí obklopiť všetkými zložkami civilizácie a prostredím, v ktorom má pôsobiť. Obklopí sa novinármi, skúsenými právnikmi, správnymi orgánmi, diplomatmi a ľuďmi vychovaných v zvláštnych odborných školách a podľa našich zásad.

3. Títo muži budú poznať všetky tajomstvá sociálneho života, všetky literárne a slovné odtiene politiky. Budú oboznámení s podstatou ľudskej prirodzenosti, so všetkými jej citlivými strunami, na ktorých budú vedieť hrať. Tieto struny tvoria podstatu inteligencie, snáh, chýb, nerestí i cností, špecifickosti tried a kást Goji­mov.

4. Je jasné, že títo muži, plní schopností, nebudú pre našu vládu vyberaní z radov Gojimov, ktorí sú zvyknutí vykonávať svoje administratívne zamestnanie bez toho, aby sa starali o výsledok a pýtali sa, k čomu to bude dobré. Úradníci Gojimov podpisujú akty, bez toho aby ich čítali a pracujú buď zo sebectva alebo kvôli ješitnosti.

5. Svoju vládu obklopíme kruhom poľnohospodárov. Hospodárska politika je totiž hlavnou vedou, ktorej sa Židia učia. V našom okolí budeme mať celý štáb bankárov, obchodníkov, kapitalistov a predovšetkým milionárov, pretože nako­niec o všetkom rozhodnú čísla.

6. Až budeme môcť zveriť vládne miesta našim židovským bratom, obsadíme tieto miesta ľuďmi, ktorých minulosť a povaha sú tak zlé, že medzi nimi a ľudom vznikne priepasť. Títo ľudia budú mar nutne strach z vyhnanstva alebo trestu, ak neposlúchnu naše príkazy alebo nebudú až do krajnosti hájiť naše záujmy.

Sedenie deviate

1. Pri uplatňovaní našich zásad musíme prihliadať na prirodzenú povahu ná­rodov, medzi ktorými budeme pôsobiť a bývať. Požívanie rovnakých zásad u všetkých národov nám nemôže priniesť úspech. Budeme však postupovať ro­zumne a uvidíme, že neuplynie ani desať rokov a charakteristické znaky národa sa zmenia natoľko, že budeme môcť opäť jeden národ počítať medzi naše pod­robené národy.

2. Až budeme vládnuť, nahradíme slobodomurárske heslo „voľnosť, rovnosť, bratstvo" inými heslami, ktoré budú myšlienku iba naznačovať, napr. „Právo na voľnosť, rovnosť, bratstvo". Tak sa budeme vyjadrovať... a budeme držať ca­pa za rohy!

3. V skutočnosti sme rozvrátili všetky vedy, okrem našej, aj keď niektoré z nich doposiaľ existujú. Ak však budú niektoré štáty proti nám niečo namietať, bude to len zdanlivé, ba bude to dokonca naše prianie alebo náš rozkaz. Ich antisemitizmus potrebujeme totiž k tomu, aby sme k sebe pripútali svojich chu­dobných bratov. O tom sa už ostatne nebudem rozširovať, pretože to už bolo predmetom našich rozhovorov.

4. V skutočnosti už nemáme žiadne prekážky. Naša vláda tu je za tak nezá­konných podmienok, že ju možno všeobecne označiť silným slovom „Diktatú­ra". Môžem prehlásiť, že my teraz robíme zákony, my sme sudcovia, my ukladá­me tresty, my odsudzujeme a udeľujeme milosť a ako náčelníci všetkých našich armád, sme aj my vojvodcovia.

5. Vládneme s nezlomnou vôľou, pretože máme v moci zvyšky kedysi moc­nej, ale teraz nám oddanej strany. Máme bezuzdnú ctižiadosť, sme pomstych­tiví, hovoríme s nenávisťou. Sme pôvodci svetovej hrôzovlády. Slúžia nám ľudia všetkých názorov a všetkých smerov.

6. Monarchisti, demagógovia, komunisti a iní utopisti, všetkých tých sme za­priahli pre seba. Každý po svojom podrýva posledné zvyšky vládnej moci a po­kúša sa zvrhnúť vládnuci poriadok. Týmito činmi sú rozvrátené všetky štáty, kto­ré chcú mier, a aby ho dosiahli, sú ochotné všetkých obetí. Ale my im mier ne­dáme, pokiaľ pokorne a navonok neuznajú našu medzinárodnú nadvládu.

7. Ľud bude bedákať a dožadovať sa, na základe medzinárodnej dohody, rie­šenia sociálneho problému. Ale roztrieštenie strán nám ich všetky vydalo, preto­že k vedeniu straníckych bojov treba peniaze a my všetky tieto peniaze ovláda­me.

8. Mohli by sme sa obávať toho aby sa nezjednotila rozumová moc gojim­ských vládcov, so slepou silou davu. Ale my sme už urobili proti takejto možnosti opatrenia. Medzi obe tieto moci sme postavili prekážku v podobe vzájomnej ne­dôvery.

9. A tak slepá sila ľudu zostáva stále našou oporou. Len my sami ju povedie­me a aby sme si rozumeli: povedieme ju tak, aby slúžila našim cieľom. Aby sa táto slepcova ruka nevymkla nášmu vedeniu, je potrebné, aby sme sa časom dostali do úzkeho styku s ľudom alebo osobne alebo pomocou odda­ných bratov. Ak budeme uznávanou vládou, budeme na verejných miestach a verejne hovoriť k davom a vysvetlíme im politické problémy v takom zmysle, v akom potrebujeme.

10. Ako zistíme čo sa vyučuje na, dedinských školách? Je to ľahké, lebo to, čo povieme ústami vlády alebo vládcu, bude ihneď známe aj celému národu, lebo sa rozšíri hlasom ľudu.

11. Aby sme predčasne nezničili zriadenie Gojimov, dotkli sme sa ich zatiaľ len nepatrne a ovládli sme niektoré orgány štátnej správy. V minulosti pôsobili tieto obory vcelku spoľahlivo. My sme v nich za pomoci liberalizmu spôsobili chaos a vyvolali porušovanie zákonov. Získali sme vplyv na justíciu, volebné právo, tlač, osobnú slobodu a na to, čo je najdôležitejšie pri vyučovaní, ktoré je základom slobodného života.

12. Klamali sme, podplácali, otupovali, demoralizovali dorast Gojimov tým, že sme ich učili zásadám a teóriám, ktoré sme sami pokladali za falošné, ale ku ktorým sme úmyselne dali podnet.

13. Dostali sme sa k prekvapivým výsledkom tým, že sme nesprávne vysvetľovali texty zákonov, bez toho aby sme menili ich základný zmysel. Najprv sme ich prekrútili, urobili nejasnými tak, že sa ľudia potom v spletenom zákonodar­stve vlády vôbec nemohli vyznať. Z toho vyvstala teória založiť justíciu na voľ­nom uvážení.

14. Namietnete, že sa proti nám zdvihne vlna ozbrojeného odporu, ak budú naše plány predčasne odhalené. Aj toto predpokladáme a pripravili sme také technické opatrenia, že aj tí najstatočnejší sa pred nimi zachvejú. Vo všetkých hlavných mestách budú vybudované podzemné dráhy a chodby, ktoré použije­me na likvidáciu, takže budú zlikvidované aj so svojimi zariadeniami a národnými pamiatkami.

Sedenie desiate

1. Dnešný výklad začnem tým, že zopakujem, čo som už povedal. Skúste si znovu pripomenúť, že vlády a ľud posudzujú veci len z vonkajšej stránky. Ako­by nakoniec mohli pochopiť vnútorný zmysel veci, keď ich zástupcovia myslia len na zábavy? Táto podrobnosť je pre našu politiku dôležitá. Ďalej bude užitoč­né povedať si o rozdelení vlády, o slobode slova, tlače a vyznania, o zhromaž­ďovacom práve, o nepriamych daniach a o spätnom pôsobení zákonov. Tieto otázky sa však nesmú pretriasať pred ľudom priamo a otvorene. Keď nastane nutnosť o tom hovoriť, nesmie sa o takomto predmete hovoriť dôkladne, ale len v náznakoch, bez uvádzania podrobností a stále ľudí uisťovať, že tieto princípy moderného zákonodarstva sú už vo svete všeobecne uznávané. Zmysel tejto zdržanlivosti spočíva v tom, že zásada, ktorá je nejasne vyjadrená, nám pone­cháva miesto vypustiť každú podrobnosť, ktorá unikla pozornosti. Naproti tomu presne podaný princíp sa stáva pevným tak, že už nie je možné od neho odstú­piť.

2. Ľud obľubuje a má obzvláštnu úctu k politickým géniom a ich násilné činy sprevádza slovami: „Aká hlúposť - ale aká šikovná", „Aké je to falošné - ale ako dobre zohrané!" Ako krásne a drzo!"

3. Naším úmyslom je, aby sa všetky národy zúčastnili na tvorbe základov na­mi navrhnutej novej budovy. Preto si musíme získať predovšetkým statočných, podnikavých a silných nadháňačov, ktorí dokážu odstrániť všetky prekážky, kto­ré sa nám stavajú do cesty.

4. Keď uskutočníme štátny prevrat, povieme: Až doteraz išlo všetko zle, všet­ci ste trpeli. Ale my odstránime príčiny vášho utrpenia, a tými sú národnosti, hra­nice a národné meny. Pochopte nás: Vy nás môžete odsúdiť. Ale bude váš roz­sudok spravodlivý, ak ho vyrieknete skôr, ako ste nám dali možnosť ukázať, čo dobré môžeme pre vás urobiť? Po tomto vyjadrení budú všetci jasať a v nad­šení nás zdvihnú na ramená. Všeobecné hlasovacie právo, ktoré sme použili ako nástroj na dosiahnutie moci a na ktoré sme navykli aj najnižšie spoločenské vrstvy, nám urobí poslednú službu a ešte raz, ale naposledy rozhodne, že je jednomyseľným želaním ľudstva, aby nás spoznalo skôr, ako nás bude súdiť.

5. Musíme teda nariadiť povinné hlasovacie právo bez rozdielu stavu a majet­ku, aby sme nastolili samovládu väčšiny, ktorú by sme prostredníctvom intelek­tuálnych tried nedocielili.

6. Tým, že každého presvedčíme o tom, aby jednal len podľa svojej vlastnej vôle, rozvrátime gójsku rodinu a jej výchovný význam.

7. Nepripustíme, aby sa vyvíjali individuality a to tak, že ľud pod naším nátlakom nedovolí, aby sa vymkli z radu, ba ani hlásali k ľudu. Ľud si totiž zvykol. počúvať len nás, ktorí mu platíme za poslušnosť a poddanosť. Tým z ľudu vytvoríme sle­po poddajnú hmotu, že sa nebude vedieť ani pohnúť bez vedenia našich agen­tov, ktorí nahradia ich dovtedajších vodcov. A ľud sa tejto nadvláde podrobí, pre­tože bude vedieť, že zisk, odmeny a rôzne iné výhody budú závisieť od týchto nových predákov.

8. Vládny plán musí byť dielom jedinej osoby, pretože ak by na jeho zásadách pracovalo viac mozgov, tak by mu chýbala jednotnosť. Preto akčný plán musíme poznať len my. Ale nesmieme o ňom diskutovať, aby sme nepoškvrnili jeho vznešenú povahu a ani vzťahy medzi jednotlivými časťami, z ktorých je zložený, ani silu a tajný zmysel jednotlivých ustanovení. Keby sa o tomto pláne diskutovalo a hlasovalo, porušil by sa a prejavil by známky nesprávneho chápania ľuďmi, ktorí neprenikli až do jeho hĺbky a nepoznajú jeho vnútorné vzťahy. Naše plány musia byť teda jasné a logické. Z toho vyplýva, že dielo, vymyslené naším vod­com, nesmie byť vydané napospas ľudu, ba ani obmedzenej skupine ľudí.

9. Tieto plány zatiaľ nevystriedajú doterajšie zriadenia okamžite. Zmenia len ich hospodárske základy a tým aj celú sústavu ich vývoja, ktorý už potom pôjde podľa našich smerníc.

10. Vo všetkých štátoch sú zriadenia skoro rovnaké, len s inými názvami: sne­movne, ministerstvá, senát, štátna rada, zákonodarné zbory a výkonné zbory. Nemusím vám vysvetľovať činnosť týchto jednotlivých zariadení. Poznáte ich dobre. Žiadam len, aby ste si dali pozor na to, že vo vládnom systéme je dôležitá každá z týchto inštitúcií. Uvedomte si, že slovo „dôležitosť" sa nevzťahuje k in­štitúcii samotnej, ale k jej funkcii. Samotné inštitúcie teda nie sú dôležité, dôležité sú ich funkcie. Tieto inštitúcie majú medzi sebou rozdelené vládne funkcie, totiž moc správnu, zákonodarnú a výkonnú. V štátnom systéme sú tieto funkcie rov­naké ako v ľudskom organizme. Ak je jedna funkcia vládnej mašinérie zničená, štát, rovnako ako človek, ochorie a zomrie.

11. Od tej chvíle, ako sme do štátneho organizmu vstrekli jed voľnomyšlien­kárstva, zmenili sme celú jeho politickú tvárnosť: všetky štáty sa nakazili smrteľ­nou chorobu, trpia rozkladom krvi. Už stačí len čakať na koniec ich smrteľného zápasu.

12. Konštitučné vlády sme zrodili z liberalizmu, ktorý nahradil samovládu, kto­rá však bola pre Gojimov zdravá. Konštitúcia, ako viete, je nielen školou pre roz­hovory, diskusie, sváry a jalové stranícke rozbroje - skrátka školou pre oslabo­vanie štátov. Volebné boje, rovnako ako tlačové polemiky, priviedli vládnu auto­ritu k nečinnosti a nemohúcnosti, a tým ju zmenili na nepotrebnú a zbytočnú. Len to umožnilo jej zvrhnutie v rôznych štátoch. Tak mohla konečne nastať vláda republík, a my sme mohli nahradiť skutočného vládcu vládnou karikatúrou v pod­obe prezidenta, vybraného z davu, teda z našich otrokov. Takýmto podrazom sme zmenili zmýšľanie Gojimov, presnejšie povedané gojimských národov.

13. V nasledujúcej dobe urobíme z prezidenta úradníka zodpovedného ústa­ve. Potom už nebudeme mať žiadne starosti, pretože všetka zodpovednosť pa­dne na túto našu nastrčenú bábku. Prečo by nám malo záležať na tom, že poma­ly rednú rady ľudí, túžiacich po moci? Prečo by nám malo záležať na tom, že nastane chaos, lebo sa nedá nájsť vhodná osoba prezidenta, keď tieto zmät­ky aj tak vedú k rozvratu štátu?

14. Aby sme to dosiahli, zariadime voľbu takých prezidentov, ktorí majú ne­jaký utajený škandál z minulosti. Tí budú potom vernými vykonávateľmi našej vôle zo strachu pred pranierovaním a tiež z prirodzenej túžby každého človeka, ktorý sa dostal k moci, aby si uchoval výsady, výhody a pocty, súvisiace sa po­stavením prezidenta.

15. Poslanecká snemovňa bude síce voliť, ochraňovať a strážiť prezidenta, ale my jej vezmeme právo, aby navrhovala zákony alebo ich opravovala, pretože toto právo vyhradíme prezidentovi, bábke v našich rukách. Je potrebné postarať sa o to, aby prezidentove práva boli terčom opakovaných útokov, ale my mu po­skytneme prostriedky, aby sa mohol brániť tým, že sa odvolá priamo k ľudu, s vynechaním zákonných zástupcov. Inými slovami: obráti sa na slepého otroka, totiž na masu davu.

16. Prezidentovi vyhradíme výsadu vyhlásiť stanné právo. Túto výsadu o­spravedlníme tvrdením, že prezident, ako najvyšší veliteľ národnej armády, mu­sí mať právo, aby chránil novú republikánsku ústavu, ktorú je povinný chrániť ako jej zákonný zástupca.

17. Má to ten význam, že za týchto okolností budeme len my vlastniť kľúče od svätyne a nikto okrem nás nebude môcť riadiť zákonodarnú moc.

18. Novým republikánskym zriadením dosiahneme to, že odoberieme sne­movni právo interpelácie v záležitostiach vládnych opatrení, že politické tajom­stvá sa nesmú odhaľovať.

19. Týmto novým zriadením zmenšíme počet poslancov na najmenšiu mož­nú mieru, čo v rovnakom pomere zmenší politické vášne a politickú agitáciu. A keby sa napriek tomu snemovňa vzoprela, zastavíme jej činnosť tým, že sa odvoláme na vôľu väčšiny ľudu.

20. Prezident republiky bude menovať predsedov a podpredsedov snemovne senátu. Parlamentné zasadanie bude trvať len niekoľko mesiacov v roku. Prezi­dent ako hlava výkonnej moci, bude mať právo zvolať alebo rozpustiť parlament.

21. Aby však nemohol byť volaný na zodpovednosť za všetky tieto nezákon­nosti skôr, ako dozrejú naše plány, navedieme ministrov a iných správnych fun­kcionárov, aby jednali bez ohľadu na nariadenia prezidenta, teda na svoju vlast­nú zodpovednosť. V prípade konfliktu prejde zodpovednosť na nich a nie na pre­zidenta. Doporučíme, aby zrealizovanie tejto úlohy bolo zverené senátu, štátnej rade, alebo ministerskej rade, ale nikdy nie jednotlivcovi. Prezident bude zákony, ktoré pripúšťajú rôzny výklad, na naše želanie vykladať nejasne. Keď mu rozká­žeme, zruší ich úplne. On bude mať aj právo navrhovať výnimočné zákony a dokonca aj zmeny ústavného zákona pod zámienkou, že je potrebné zabezpe­čiť prosperitu štátu.

22. Takéto opatrenia nám umožnia postupne odstrániť všetko, čo sme museli pojať do štátnych ústav v dobe, keď sme uchopili vládu. Nenápadne tak dospe­jeme k odstráneniu všetkých ústav a nadíde čas, keď sa zmocníme všetkých vlád.

23. Je možné, že náš samovládca bude uznaný skôr, než bude odstránená konštitúcia. To by sa mohlo stať vtedy, keby sme ľud, unavený nesvármi a nemo­húcnosťou vládcov, poštvali a on by vykríkol: Zvrhnite ich a dajte nám panovní­ka, ktorý by nás zjednotil a odstránil príčiny rozporov - totiž štátne hranice, nábo­ženstvá, štátne dlhy - a ktorý zaistí mier a pokoj, ktoré nám nemôžu dať naši vládcovia a zástupcovia!

24. Viete však dobre, že takéto všeobecné povstanie ľudu je možné len vtedy, keď nenecháme štáty na pokoji a najmä keď budeme kaliť pomer medzi ľudom a vládou. Musíme rozoštvať celý svet hádkami, nepriateľstvom, zápasmi, nená­visťou vrcholiacou v popravách, hladom, očkovaním chorôb, takže Gojimom po­tom ostane jediné východisko: túžba po našich peniazoch a po našej vláde. Ak im však doprajeme oddych, potom sa nám už vytúžený okamžik nikdy nevráti.

Sedenie jedenáste

1. Štátna rada bude mať za úlohu zdôrazňovať vládnu moc. Bude zákonodar­ným útvarom len zdanlivo, v skutočnosti bude len redakčnou komisiou na upra­vovanie zákonov a vládnych nariadení.

2. Dôležitou časťou programu novej ústavy, ktorú pripravujeme, je tvoriťtaké zákony, aby sme mali v rukách súdnictvo a štátnu správu. Naša činnosť sa bude prejavovať:

a) osnovami zákonov pre zákonodarné zbory

b) prezidentskými výnosmi v podobe všeobecných nariadení, uzneseniami se­nátu a rozhodnutiami štátnej rady v podobe ministerských nariadení

c) v príhodnom okamžiku uskutočníme prevrat.

3. Keď sme v týchto hrubých rysoch načrtli modus agendi (spôsob jednania), prikročíme teraz ku skúmaniu podrobností tých opatrení, ktoré nám pomôžu pre­sadiť našu vládnu sústavu. Tieto opatrenia budú: sloboda tlače, zhromažďova­cie právo, sloboda vyznania, volebné právo a mnohé iné veci, ktoré buď musia zmiznúť zo zvyklostí človeka, alebo sa musia úplne zmeniť, akonáhle bude vy­hlásená nová ústava. Len vtedy budeme môcť vyhlásiť svoje nariadenia, pretože neskôr by už všetky obmeny našich zákonov boli nebezpečné! Povedzme si pre­čo: Ak sa takéto zmeny podaria vďaka veľkej prísnosti, mohlo by to spôsobiť zúfalstvo zo strachu, že sa budú podobné zmeny opakovať. Keby sme však do­datočne naše zákony zmiernili, mohlo by sa povedať, že sme uznali svoje chyby, čo by narušilo vieru v neomylnosť našej vlády. Ďalej by sa mohlo povedať, že sa bojíme a preto sme museli urobiť ústupky. To by nám však nikto neuznal. Každý takýto dojem by veľmi poškodil vážnosť Ústavy.

4. Je nutné, aby od prvej chvíle, keď bude Ústava vyhlásená, prevládlo vše­obecné presvedčenie o našej moci. Kým bude ľud zmätený vplyvom teroru ne­dávnej revolúcie, musíme vzbudiť presvedčenie, že sme takí mocní a nezrani­teľní, že nemusíme vôbec počítať so zmýšľaním ľudu. Že nielen jeho názory a želania nebudú pre nás ničím, naopak, že máme moc a sme rozhodnutí potla­čiť kdekoľvek a kedykoľvek aj najmenší pokus o opozíciu, bez toho aby sa mohol ľud proti tomu kdekoľvek odvolať. Ľud sa musí dozvedieť, že sme si vzali všetko, čo sme si vziať chceli a že sa s ním v žiadnom prípade nebudeme deliť o moc. Potom sa bude cítiť porazený a s rezignáciou bude očakávať nasledujúce uda­losti.

5. Gojimovia sú ako stádo baranov a my sme ako vlci. Dobre viete, čo sa sta­ne, keď vlci vniknú do stajne medzi ovce! Ľud sa upokojí, pretože mu sľúbime, že po porážke nepriateľa mu vrátime slobodu a strany odsúdime k nečinnosti. Snáď vám nemusím vysvetľovať, ako dlho bude musieť čakať, než opäť uvidí svoju bývalú slobodu. Prečo sme vymysleli túto politiku a naočkovali ju Gojimom, nedoprajúc im času vniknúť do jej vnútorného zmyslu? Len preto, aby sme okľu­kami dosiahli to, čo priamou cestou nemohol náš rozptýlený národ dosiahnuť.

6. Preto sme vytvorili naše slobodné murárstvo, aby hlúpi Gojimovia nepoz­nali a ani netušili aké sú jeho ciele. Vlákali sme ich do našich početných slobo­domurárskych lóží, aby sme odvrátili pozornosť od svojich súvercov.

7. A nám, svojmu vyvolenému ľudu, dal Boh možnosť, aby sme sa bez ujmy rozptýlili po svete. To, čo sa iným zdá ako naša slabina, to nám naopak dáva silu a už sa blížime k dosiahnutiu svetovej vlády. Na jej základoch už neostáva veľa dokončiť.

Sedenie dvanáste

1. Slovo „sloboda" možno vysvetľovať rôzne a my ho vysvetľujeme takto: slo­boda je právo robiť to, čo je dovolené zákonom. Táto definícia nám môže iba poslúžiť, pretože sloboda bude mať takú podobu, akú jej dáme. Zákony ju môžu povoliť alebo zrušiť, celkom podľa našej ľubovôle a v súlade s naším progra­mom. .

2. Čo urobíme s tlačou? Aká je dnešná úloha tlače? Slúži len na to, aby vzbu­dila vášne ľudí alebo hlboké stranícke rozpory, teda ku všetkému, čo nám môže prospieť. Tlač je prázdna, nespravodlivá, klame a väčšina jej čitateľov sa márne pýta, načo je to vlastne dobré.

3. Spútame ju a budeme držať na uzde. To isté urobíme so všetkou tlačou, pretože by nemalo cenu potlačovať útoky časopisov, keby sme zostali vydaní napospas kritike brožúr a kníh! Cenzúrou vytvoríme z tlače, ktorá dnes stojí tak veľa, zdroje príjmov pre náš štát. Vytvoríme zvláštnu tlačovú daň. Akonáhle bu­de založená nejaká časopisecká tlačiareň, bude nútená zložiť kauciu, ktorou bu­de ručiť za každý útok proti našej vláde. Takýto útok sa bude trestať vysokými pokutami. Dane, kaucie a pokuty budú pre nás veľmi výhodným dôchodkom. Je pravda, že niektoré žurnály budú útok na nás pokladať za dôležitejší, ako onú finančnú stratu. V takom prípade pozastavíme časopis hneď po druhom útoku. Nikto sa už potom nebude môcť beztrestne dotknúť našej neomylnej politiky. Aby sme vysvetlili pozastavenie takejto činnosti, povieme, že bez príčiny poburuje verejnú mienku. Pripomeňme si však, že niektoré z opozičných orgánov budú priamo nami založené. Tie však budú útočiť iba na tie nedostatky, ktoré budeme chcieť odstrániť.

4. Žiadna správa ani vyhláška sa neuverejní bez nášho súhlasu. To sme už nakoniec dosiahli, lebo správy z celého sveta sú dodávané niekoľkými agen­túrami, ktoré spolupracujú. Tieto agentúry budú nakoniec úplne v našej moci a neprepustia správu, ktorú nedovolíme uverejniť.

5. Ak sme ovládli verejnú mienku Gojimov natoľko, že sa skoro všetci dívajú na svetové udalosti mámivou prizmou a neexistuje dnes národ, kde by sme ne­boli vnikli do toho, čo Gojimovia nazývajú „štátne tajomstvo", čo sa stane potom, až budeme, v osobe nášho panovníka, uznávanými pánmi sveta?

6. Vráťme sa teraz k budúcemu tlačovému poriadku: kto sa bude chcieť stať vydavateľom, tlačiarom alebo kníhkupcom, dostane oprávnenie, ktoré mu bude v prípade neuposlúchnutia našich zákonov odňaté.

7. Tak sa písané slovo stane výchovným prostriedkom v rukách našej vlády. Ľud už nebude blúdiť vo fantastických vidinách a snívať o pokroku, ktorý prináša dobro. Každý vie, že zdanlivé dobrodenie vzbudzuje priam neuskutočniteľnú nádej, z ktorej potom vzniká rozpor medzi ľudom a vládou. Pokrok, či lepšie po­vedané idea pokroku, zrodila rôzne predstavy o samostatnosti, ale týmto pred­stavám neboli položené žiadne medze. Všetci takzvaní voľnomyšlienkári a libe­ráli sú vlastne úplní anarchisti, ak nie skutkami, tak určite zmýšľaním. Všetci sa ženú za preludom slobody a touto utkvelou predstavou upadajú do anarchie a protestov len preto, že protestovanie ich baví.­

8. Nezabudnime aj na otázku kníh: tým myslíme to, že necháme vydavateľov ručiť zloženou kauciou za daň a podľa počtu stránok. Ak bude kniha obsahovať menej než 100 strán, bude taxa dvojnásobná. Málo objemné publikácie budeme nazývať brožúrky, čím sa obmedzia spisy, ktoré obsahujú to najhoršie. Tým do­nútime spisovateľov, aby písali obsiahle diela, ktoré sa budú pre ich nudnosť a drahotu len málo čítať. Naproti tomu publikácie, ktoré majú viesť verejnú mien­ku podľa nášho plánu, budú lacné a rýchlo sa rozšíria. Daň skrotí tvorbu autorov a strach pred trestom nám pomôže podrobiť všetkých spisovateľov. Keby aj na­priek tomu všetkému chceli na nás zaútočiť, nenájdu pre svoje práce vydavateľa, pretože pred vydaním každého diela bude musieť vydavateľ alebo tlačiar dostáť povolenie od úradu. Toto nariadenie nám vopred prezradí na nás pripravované útoky a my ich potlačíme tým, že s tým oboznámime verejnosť.

9. Pretože knihy a časopisy sú dva dôležité výchovné prostriedky, bude naša vláda majiteľom väčšiny periodických časopisov. Tým odstránime účinky súk­romnej tlače a získame veľký vplyv na národ. Pomer našich a ako-tak nezávi­slých časopisov, bude jeden ku trom. Pretože verejnosť nesmie tušiť, aký je pra­vý stav vecí, budú naše časopisy zastávať aj zdanlivo protichodné stanoviská a sústavne radiť ľudu, aby nám dôveroval. Tak si nakloníme svojich nepriateľov, ktorí slepo padnú do nami nastraženej pasce a nebudú už nebezpeční.

10. Na prvom mieste budú časopisy, ktoré budú mať úradný ráz. Tie budú podporovať naše záujmy, a preto ich vplyv bude pomerne slabý.

11. Na druhom mieste budú poloúradné noviny, ktorých úlohou bude prilákať všetkých ľudí, ktorí sa ešte „nevyfarbili".

12. V tretej kategórii budú noviny zjavnej opozície, ktorá nás bude kritizovať, aj keď nie všeobecne, tak aspoň v niektorej zo svojich častí. Naši odporcovia budú pokladať tieto útoky za skutočné a odkryjú nám tak svoje karty.

13. Naše časopisy budú mať rôzny smer: jeden bude aristokratický, druhý re­publikánsky alebo revolucionársky, ba aj anarchistický, ale len tak dlho, pokiaľ potrvá konštitúcia. Tieto časopisy budú mať, ako indický boh Višnu, sto paží, z ktorých každá bude zaisťovať pohyby verejnej mienky iným smerom. Pri každej zmene sa budú snažiť uviesť verejnú mienku rôznych názorových skupín do náš­ho myšlienkového smeru, pretože rozčúlený človek vôbec nemyslí a dá sa ľahko viesť. Všetci tí, ktorí si predstavujú, že názormi časopisov hája názory svojich strán, však v skutočnosti obhajujú náš názor alebo aspoň taký, ktorý im chceme vnuknúť. A v domnienke, že sa riadia myšlienkami svojej skupiny, pôjdu za vlaj­kou, ktorú im my rozvinieme.

14. Zvláštnu starostlivosť musíme venovať organizácii tlače, aby armáda na­šich žurnalistov mohla podporovať náš program. Pod titulnom "Ústredný tlačový zväz" zjednotíme literárne spolky, ktorým dajú naši tajní agenti nenápadne zna­menie k boju.

15. Naša tlač bude o našej politike diskutovať a naoko ju potierať, bez toho, aby sa púšťala do podobností. Vzbudíme polemiky s vládnymi novinami, aby sme čitateľom doplnili podrobnosti, ktoré pokladáme za nutné uverejniť. Takéto prostriedky sa budú používať iba v prípade nevyhnutnosti.

16. Útoky, vedené proti nám, budú tiež slúžiť na to, aby si ľud myslel, že má tlačovú slobodu. Okrem toho, tieto útoky umožnia našim agentom vyhla­sovať, že opozičné noviny len tárajú, pretože nemajú proti našim nariadeniam opozíciu.

17. Tieto pletky, ktoré uniknú verejnej pozornosti získajú ľud a dodajú mu dô­veru v našu vládu. Ich prostredníctvom budeme môcť podľa potreby rozjatriť ale­bo ukľudniť verejnú mienku o politických otázkach. Budeme prehovárať alebo klamať ľud tým, že budeme uverejňovať raz pravdu a raz lož, budeme klásť dôraz na skutočnosti alebo ich popierať, podľa toho, aký dojem to zanechá na verej­nosti. Kým sa pustíme do nejakého dobrodružstva, veľmi dôkladne preskúmame pôdu. Budeme mať vždy pravdu, pretože naši nepriatelia nebudú mať tlač, kde by skutočnosť mohli dôkladne vysvetliť. Vláka nášmu tlačovému zákonu ich bu­deme môcť úplne potrieť. nakoniec pomocou našej tlače tretej kategórie budeme môcť zakročiť proti pokusným balónikom, uverejneným v polooficiálnych listoch.

18. V dnešnej žurnalistike je už zavedená solidarita podľa slobodomurárske­ho spôsobu. Všetci členovia tlače sú viazaní výrobným tajomstvom. Žiaden z nich neodhalí svoje tajomstvo, ak nedostane príkaz. Ani sa to neodváži. Ak má byť totižto niekto pustený do kruhov žurnalistov, musí, mať za sebou neja­ký hanebný čin, ktorý by bol okamžite uverejnený, keby sa dopustil nediskrétnos­ti. Pretože je však takýto hanebný čin známy len malému počtu ľudí, vzrastá prestíž žurnalistov po celej zemi, sú predmetom obdivu.

19. Počítame aj s vidiekom. Tam musíme vzbudiť túžby a nádeje, ktoré sú v protiklade k požiadavkám mešťanov. Mešťanom ich potom predložíme ako samorastlé požiadavky a názory dediny. Samozrejme, že pôvodcami intríg bu­deme my. Pokiaľ nebudeme pri kormidle, je nutné, aby hlavné mestá záviseli od mienky vidieka. Nesmieme pripustiť, aby hlavné mestá diskutovali o hotových veciach, ktoré už boli prijaté vidieckou väčšinou.

20. Akonáhle však dosiahneme obdobie „nového režimu", obdobie pred na­stolením našej vlády, nedovolíme už tlači, aby prinášala správy o zločinoch. Ľud musí veriť, že nová vláda uspokojila všetkých natoľko, že sa už žiadne zločiny nepáchajú. A ak sa nejaký zločin predsa len stane, nesmie o ňom vedieť nikto iný, než sama obeť alebo náhodní svedkovia.

Sedenie trináste

1. Starosť o denný chlieb ukladá Gojimom mlčať a robí z nich našich posluš­ných služobníkov. Tých, ktorých potom zamestnávame v našej tlači, budú na náš rozkaz písať o všetkom, čo nemôžeme otvorene uverejniť v úradnej tlači. A zatiaľ, čo budeme o tom polemizovať, vyhlásime vopred pripravené zákony a predložíme ich verejnosti ako hotovú vec. Nikto sa neodváži žiadať odvolanie týchto opatrení už len preto, že ich označíme za zlepšenie doterajšieho stavu. Tlač aj tak obráti pozornosť verejnosti k iným, novým otázkam. Veď je známe, že sme ľud navykli hľadať neustále nové vzrušenie. Politickí dobrodruhovia sa vrhnú na tieto otázky bez toho, aby si uvedomili, že im nerozumejú. Napriek tomu sa však domnievajú, že sa o nich musí hovoriť. Zopakujme si ešte raz, že otázkam našej politiky môžu rozumieť len tí, ktorí ich po stáročia tvorili alebo ich prehlbovali.

2. Z toho pre nás vyplýva, že chceme ovládnuť verejnú mienku len preto, aby sme uľahčili chod nášho štátneho stroja. Z toho môžete vidieť, že v rôznych otáz­kach nestojíme o súhlas s našimi činmi, ale len o súhlas zo slovami, budeme stále prehlasovať, že našu politiku vedie nádej a presvedčenie, že slúži verejné­mu blahu.

3. Aby sme odvrátili nespokojný ľud od politických otázok, dáme mu iné ná­mety v podobe otázok priemyslových. Nech sa ľud vybije radšej na tomto poli. Ľud si rád odpočinie od domnelej politickej činnosti, na ktorú sme ho privykli za účelom boja proti gojimskej vláde, ale len vtedy, keď ho zamestnáme novými vecami, o politickej dôležitosti ktorých ho presvedčíme.

4. Aby ľud nemohol rozumne uvažovať o politike, rozptýlime ho zábavami, hrami, divadlami, záľubami, pohostinstvami a strediskami ľudovej kultúry. Čo­skoro začneme v tlači vypisovať ceny pre umelecké i športové súťaže všetkých druhov. Nový záujem, ktorý to vzbudí, dokonale odvráti myseľ ľudu od otázok, pre ktoré by sme sa inak s ním mohli dostať do rozporu. Keď ľud pomaly úplne stratí schopnosť samostatného myslenia, bude s nami mimovoľne súhlasiť. My jediní mu totiž budeme, pomocou našich agentov, dávať látku na premýšľanie, ale tak, aby o jej spojitosti s nami nemal ani tušenia.

5. Úloha liberálnych utopistov skončí, akonáhle bude uznaná naša vláda. Do toho okamžiku nám budú vykonávať veľké služby. Ich myslenie obrátime k fantastickým teóriám, o ktorých si budú myslieť, že sú pokrokové. Heslom po­kroku sme dokázali dokonale popliesť mozgy hlúpych Gojimov. Medzi Gojimami nie je ani jediný, ktorý by pochopil, že toto slovo slúži len na zakrytie pravdy, s výnimkou, keď ide o hmotné vynálezy. Je predsa ľahké porozumieť tomu, že ak je len jedna pravda, tak v nej nemôže byť pokrok. Pokrok slúži, ako každá falošná myšlienka, len na zastretie pravdy, ktorú poznáme len my, Bohom vyvo­lení, pretože sme jej strážcami.

6. Až nastolíme našu vládu, budú naši rečníci prednášať o veľkých otázkach, ktoré zmietali ľudstvom tak dlho, až bolo konečne privedené pod našu požehna­nú vládu. Kto by nás v tom okamžiku podozrieval, že všetky tieto otázky sme nastolili my na základe politického plánu, ktorý nemohol nikto a nikdy po toľko storočí objaviť?

Sedenie štrnáste

1. Keď budeme pánmi my, tak už nestrpíme žiadne iné náboženstvo, než na­še, ktoré vyznáva jediného boha, s ktorým je spätý náš osud, pretože my sme vyvolený národ a náš osud určuje osud celého sveta. Preto musíme zničiť všetky ostatné náboženstvá. Ak na základe toho povstanú amoderní bezbožníci, tento prechodný zjav náš plán nijak nezahatí, pretože budú slúžiť ako výstražný prík­lad nasledujúcemu potomstvu, ktoré prijme naše učenie, učenie Mojžišovho ná­boženstva, ktoré nás svojou dôkladne vybudovanou a premyslenou sústavou vedie k panstvu nad celým svetom. Tým vzbudíme aj úctu k mystickým pravdám slobodomurárskeho zasvätenia, ktoré, priznajme si to, je základom našej vý­chovnej schopnosti.

2. Preto budeme stále uverejňovať články, v ktorých sa budú porovnávať na­še blahodarné zákony so zákonmi predchádzajúcimi. Výhody mieru, vybojova­ného stáročným nepokojom, dajú vyniknúť tomu, aká požehnaná je naša vláda. Bezohľadne budeme vytýkať chyby, ktorých sa dopustili Gojimovia v dobách svojej správy. Tým vzbudíme takú nechuť voči gojimskej správe, že ľud dá pred­nosť nevoľníctvu a mieru ako právu i keď najvyššej slobody. Tým skôr, že slobo­da ich kruto mučila, vzala im všetky podmienky existencie a nakoniec ich vydala napospas dobrodruhom, ktorí nevedia, čo si so slobodou počať. Úplne zbytočné striedanie vlád, k čomu sme ich pobádali, aby sme podkopali ich vládne sústavy, vzbudí v nich takú hrôzu, že radšej budú s našou stranou znášať všetko, len aby neupadli do minulých neporiadkov a biedy. Okrem toho budeme poukazovať na historické chyby, ktorých sa dopúšťali vlády Gojimov, na chyby, ktoré spôso­bovali ľudstvu stáročné utrpenia. Tieto vlády totiž obchádzali všetko, čo by mohlo prispieť ku skutočnému verejnému blahu, pretože všetky projekty sociálneho po­kroku boli len fantáziou. Gojimovia nespozorovali, že vzájomné vzťahy, ktoré tvoria základ ľudského spolužitia, sa týmito sociálnymi zriadeniami nezlepšili, ale naopak.

3. Silu našich zásad a ich dôsledkov založíme na tom, že ich budeme hlásať a vysvetľovať tak, aby vynikli ako protiklad minulého spoločenského poriadku, ktorý sa neosvedčil.

4. Naši filozofi budú hovoriť o všetkých nedostatkoch náboženstva Gojimov, ale nikto nebude môcť hovoriť o pravom zmysle nášho náboženstva, pretože mu nikto nebude celkom presne rozumieť, okrem našich spoluveriacich, ktorí však nikdy naše tajomstvo neodhalia.

5. V tzv. pokrokových štátoch sme dali podnet na vydávanie hlúpych, oplzlých a nehanebných kníh. Až dosiahneme moc, budeme podporovať vydávanie ta­kýchto nemorálností, aby sa stále viac zdal zjavnejší protiklad medzi učením a prejavmi našich autorít. Naši mudrci, ktorí sú vychovávaní, aby viedli Gojimov, pripravia prednášky, politické programy a články, aby získali vplyv na ich mysle­nie a riadili ho tak, aby sa Gojimovia na všetko pozerali a bolí vychovávaní podľa našich želaní.

Sedenie pätnáste

1. Až skončia revolúcie, ktoré rozpútame, a budeme vo všetkých štátoch zvrchovanými pánmi a až všetky doterajšie vlády budú úplne zosadené, dáme pozor na to, aby sa nemohlo proti nám zorganizovať žiadne spiknutie.

2. Popravíme každého, kto sa chopí zbrane, aby bojoval proti našej vláde. Založenie akejkoľvek tajnej spoločnosti sa tiež bude trestať smrťou. Súčasné taj­né spoločnosti, ktoré sú nám známe a ktoré pracovali pre nás alebo proti nám, budú rozpustené, a ich členovia budú poslaní do vyhnanstva, do krajín ďaleko od Európy.

3. Rovnaký osud postihne aj slobodomurárov - Gojimov, ktorí prináležia ló­žam a o ktorých už príliš mnoho vedia. Slobodomurárov, ktorým budeme zavia­zaní nejakou vďakou, budeme udržiavať v neustálom strachu pred vyhnan­stvom. Vyhlásime zákon, ktorým vypovieme členov tajných spoločností z Euró­py, ktorá bude sídlom našej vlády. Rozhodnutia našej vlády budú konečné a bez odvolania.

4. Do spoločnosti Gojimov sme zasiali semeno sváru a nepokojov tak hlboko, že poriadok sa dá obnoviť len nemilosrdným opatrením, ktoré ukáže každému, že nás musí poslúchať. Ak ide o prospech budúcnosti, nesmie sa hľadieť na po­čet obetí. Povinnosť každej vlády, ktorá vie, že jej bytie nie je založené na privi­légiách, ale na plnení záväzkov voči nám, je hľadať dobro aj za cenu popráv.

5. Aby bola vláda trvalo pevná, musí povzniesť vážnosť svojej moci. To do­siahne iba poukazovaním na svoju veľkú a neochvejnú moc vzbudzovaním do­jmu svojej naprostej nezraniteľnosti, tajuplnej povahy aj tým, že je vyvolená sa­mým Bohom. Takou bola až do poslednej chvíle ruská šľachta, ktorá spolu s pápežom je naším jediným nebezpečným nepriateľom na svete. Spomeňte si na Taliansko: zaliate krvou - Sullovi, ktorý toto krvipreliatie spôsobil, neskrivilo ani vlas na hlave. Sullu ľud zbožňoval aj napriek tomu, že mu spôsobil len pro­blémy a jeho odvážny návrat do Talianska ho zachránil pred prenasledovaním. Ľud sa neodváži siahnuť na muža, ktorý ho fascinuje statočnosťou a duchaprí­tomnosťou.

6. Dovtedy, kým neuchopíme vládu, budeme zakladať a rozmnožovať vo všetkých krajinách sveta slobodomurárske lóže. Do nich prilákame všetkých, ktorí sú alebo sa môžu stať verejne činnými, pretože v lóžach sa dozvieme všet­ko a zároveň nimi rozšírime náš vplyv.

7. Všetky lóže budú sústredené pod jediné vedenie známe len nám a budú spravované našimi mudrcmi. Lóže budú mať vo vedení svojich zástupcov a tí budú tvoriť spojku s viditeľným predsedníctvom slobodomurárov. Len títo zástupcovia budú oprávnení odovzdávať heslo a zúčastňovať sa na vypracová­vaní programu. V lóžach zhromaždíme príslušníkov všetkých spoločenských tried, voľnomyšlienkárov a revolucionárov. Tak sa dozvieme o najtajnejších po­litických plánoch a podľa toho sa zariadime. Skoro všetci príslušníci medziná­rodnej i štátnej polície budú slobodomurári. Tí budú pre nás nepostrádateľní, pretože polícia má moc nielen zakročiť proti zločincom, ale môže nám pomáhať pri zakrývaní nášho vlastného jednania, môže vzbudzovať nepokoje a nespokojnosť. Väčšina ľudí, ktorí vstupujú do tajných spoločností, sú dobrodruhovia, „šplhúni" a ľudia vcelku bez ceny. Tí nám potiaže spôsobovať nebudú, naopak, budú nám pomáhať v našom diele.

8. Ak nastanú vo svete nepokoje, bude to len dôkaz, že bolo nevyhnutné, aby sme ich vyvolali a zničili ich príliš vyvinutú svornosť. Ak však dôjde ku spiknutiu, tak na čele musí stáť niektorý z našich najoddanejších služobníkov.

9. Je prirodzené, že len náš národ môže viesť a riadiť slobodomurárske dia­nie, pretože my jediní vieme, kam ho smerujeme a aký je cieľ ich činov. Gojimo­via nerozumejú ničomu, ba ani bezprostredným výsledkom. Vo svojich plánoch sa uspokoja s okamžitým splnením svojich túžob, nespozorujú však, že tieto plá­ny nevzišli z ich hláv, že sme im ich vnukli my.

10. Gojimovia budú vstupovať do lóží buď z obyčajnej zvedavosti alebo s oča­kávaním hmotného prospechu. Iní tam pôjdu s nádejou, že sa im splnia ich ne­uskutočniteľné sny. Túžia po vzrušení, ktoré im spôsobujú rečnícke úspechy a budeme im preto do omrzenia tlieskať. Doprajme im tento úspech, aby sme využili okamžik osudného klamu, ktorý vzniká, keď si človek myslí, že je otcom myšlienok a nevie, že mu boli vnuknuté niekým iným. Neviete si, páni, ani pred­staviť, ako ľahko je možné uviesť aj najinteligentnejších Gojimov do stavu smieš­nej naivnosti, ak im polichotíme a aké ľahké je vziať im všetku odvahu aj najmen­ším neúspechom, napríklad len tým, že im netlieskate. Vtedy sa ihneď stanú našimi pokornými služobníkmi, len aby sme im umožnili zase nový úspech. Za­tiaľ čo náš vlastný národ sa nestará o iný úspech, než aby mohol uskutočniť svo­je plány, Gojimovia sú ochotní obetovať svoje záujmy, aby dosiahli vonkajší úspech. Táto psychológia nám uľahčuje riadiť ich: tieto zdanlivé tigre sú v sku­točnosti baránčie dušičky a do ich mozgov sa dajú vpraviť aj najnezmyselnejšie hlúposti.

11. Nasadili sme im do hláv aj ďalšiu hlúposť, totiž predstavu, že individualita človeka musí zaniknúť v kolektíve, ktorý je však len symbolickou predstavou. Ale oni zatiaľ neprišli a ani nikdy neprídu na to, že táto hlúposť je v priamom protiklade so základnými prírodnými zákonmi. Od počiatku sveta príroda vytvo­rila každú bytosť odlišnú od inej len preto, aby mohla vyjadriť svoju individualitu. Ak teda Gojimovia od nás prijali takýto nezmysel, je to obrazom, na akom nízkom vývojovom stupni je ich myslenie v porovnaní s nami. Už len to nám vopred za­ručuje úspech.

12. Akí jasnovidci boli už naši starí Mudrci, keď povedali, že pre dosiahnutie nejakej dôležitej veci sa nikto nemusí pozastavovať nad prostriedkami, ani počí­tať nevyhnutné obete. My sme nikdy nepočítali obete Gojimov, aj keď sme spolu s nimi obetovali mnoho našincov. Tým sme však dosiahli tak mocné postavenie pre náš národ, že sme o tom ani nesnívali. Pomerne malé obete z našich radov zachránili náš národ pred skazou.

13. Smrť je nevyhnutným koncom všetkého. Je teda lepšie urýchliť smrť tých, ktorí sa miešajú do našich záležitostí, než sa pozerať na to, akoby umieral náš národ alebo my sami, ktorí sme toto dielo stvorili. Slobodomurárov likvidujeme tak, že nás nikto, kto je mimo lóže, nepodozrieva. Ani samé obete sa nedozvedia o svojom odsúdení. Umierajú, keď je to potrebné, zdanlivo prirodzenou smrťou. Pretože to bratia z lóže vedia, netrúfajú si proti tomu vystúpiť. Tak sme u slobo­domurárov vykorenili túžbu aj po najmenšom odpore. Gojimom síce kážeme li­beralizmus, ale náš ľud a našich dôverníkov udržujeme v železnej disciplíne.

14. Svojím vplyvom sme docielili, že sa gojimské zákony používajú len veľmi málo. Úctu pred zákonmi podkopali naše slobodomyšlienkárske výklady, spory o najdôležitejších základoch politiky a morálky. Súdy rozhodujú, podľa nami vštepených názorov a podľa nášho želania. Toto dosahujeme ľahko prostred­níctvom osôb, s ktorými nie sme vo viditeľnom spojení, ďalej tlačou alebo aj inak. Aj vysokí hodnostári a senátori sa riadia našimi radami.

15. Zvierací duch Gojimov nie je schopný skúmať a pozorovať. Ešte menej dokáže predvídať, k akému výsledku môže viesť uskutočnenie stanovených zá­sad. Tento rozdiel v rozumovom uvažovaní nás a Gojimov jasne ukazuje, že sme Boží vyvolenci, zvlášť v porovnaní s ľudovou, zvieracou povahou Goji­mov. Gojimovia vidia, ale nedokážu predvídať a okrem hmotných vecí nevedia nič vynájsť. Teda je jasné, že sama príroda nás predurčila, aby sme sa stali pán­mi a vládcami sveta.

16. Až nastane okamžik, že sa staneme vládcami a budeme môcť poukázať na výhody našej vlády, zmeníme všetky zákony. Naše zákony budú krátke, jas­né, nedoceniteľné a nebudú potrebovať výklad - preto ich bude každý dokonale ovládať.

17. Hlavným bodom, ktorý bude obzvlášť dôležitý, bude absolútna poslušnosť vrchnosti. Táto poslušnosť vylúči akékoľvek zneužitie zákona, pretože každý a bez výnimky bude zodpovedný najvyššej vláde.

18. Odstráni sa zneužívanie moci nižšími úradníkmi, pretože bude trestané tak nemilosrdne, že vinníkom prejde chuť vec zopakovať. Budeme starostlivo pozorovať každý krok verejnej mienky, pretože od nej závisí správny chod štát­neho aparátu. Korupcia v týchto vrstvách spôsobuje korupciu aj inde. Ani jediný priestupok zákona či prípad korupcie neostane bez trestu. Sprenevery prestanú hneď potom, ako dôjde k prvému potrestaniu.

19. Úcta k vláde vyžaduje, aby sa ukladali účinné tresty aj za najmenší útok proti posvätnosti najvyššej zvrchovanosti, zvlášť, ak bol podniknutý z osobných pohnútok. Ak bude vinník potrestaný príliš prísne, bude sa podobať vojakovi, ktorý padol na bojovom poli štátnej správy za účelom obhájenia Moci, Zásad a Zákona. Tieto princípy totiž nepripúšťajú, aby ani tí, ktorí vedú štátnu správu, stavali svoje osobné ciele vyššie ako svoju povinnosť k verejnosti.

20. Naši sudcovia budú vedieť, že akákoľvek ich zhovievavosť znamená prestúpenie zákona, ktorý bol vytvorený za účelom prísneho potrestania zločinu, a nie aby slúžil k prejavom morálnych vlastností sudcov. Takéto vlastnosti môžu vzbudzovať úctu v súkromnom živote, nikdy však nie v živote verejnom, ktorý je formou výchovy ľudstva.

21. Naši sudcovia po dovŕšení 55. roku života neostanú v úradoch. Jednak preto, že starci majú sklony k nerozvážnym úsudkom a ťažšie si zvykajú na nové pravidlá, jednak preto, že tým umožníme väčšiu výmenu sudcov, ktorí tak budú poddajnejší nášmu tlaku. Kto si bude chcieť udržať svoje miesto, musí nás slepo poslúchať. Svojich sudcov si vyberieme z ľudí, ktorí chápu, že majú trestať a používať zákony, a nie sa dať unášať snívaním o liberalizme na úkor vlády, ako si to dnes predstavujú Gojimovia.

22. Sústava založená na častej výmene úradníctva poslúži na to, že sa zničí súdržnosť medzi úradníkmi, ktorí budú tým lepšie hájiť záujmy vlády, od ktorej závisí ich osud. Najmladšia generácia sudcov bude vychovaná tak, že nestrpí zločiny proti nášmu zriadeniu.

23. Pretože si dnešní sudcovia Gojimov dostatočne neuvedomujú svoje po­vinnosti, nachádzajú na každom zločine nejakú poľahčujúcu okolnosť. Je to da­né tým, že dnešní vládcovia zabúdajú pri vymenúvaní sudcov vzbudiť v nich zmysel pre povinnosť, svedomitosť a aj pre význam ich práce. Tak, ako zviera posiela svoje mláďatá hľadať korisť, takisto zverujú Gojimovia poddaným vysoké úrady, nevysvetliac im podstatu ich úlohy. Tak si ich vlády podkopávajú svoju autoritu činnosťou vlastných úradníkov.

24. Z toho musíme vyvodiť poučenie pre našu vládu. Voľnomyšlienkárstvo vylúčime zo všetkých oborov štátnej správy, na ktorých bude za našej vlády zá­visieť spoločenská výchova našich poddaných. Tieto miesta vyhradíme len pre tých, ktorí budú špeciálne vychovaní na prácu v štátnej službe.

25. Mohlo by sa nám vytýkať, že zadĺžime štátnu pokladnicu tým, že starých úradníkov pošleme na odpočinok. Na to odpoviem takto: Skôr než budú penzio­novaní, nájdu sa pre nich miesta v súkromných službách, kde si budú môcť vy­nahradiť to, čo stratili. Nakoniec, prílišných výdavkov sa báť nemusíme, pretože všetky peniaze sveta budú v našich rukách.

26. Pretože naša samovláda bude dôsledná, bude rešpektovaný každý pre­jav našej zvrchovanej moci a každý ju bude bez reptania poslúchať. Nakoniec, nebudeme si všímať žiadne reptanie či nespokojnosť. Keby predsa len došlo k nejakým činom, použijeme prostriedky, ktoré zastrašia ostatných ľudí.

27. Odvolacie právo zachováme len pre seba, inak ho zrušíme. Pretože súd­nictvo je výsadou panovníka, nemožno pripustiť, aby si ľud myslel, že nami vy­menovaní sudcovia môžu vyniesť chybný rozsudok. Aj keby sa v rozsudku vy­skytol omyl, odstránime ho sami. Sudca by bol však prísne potrestaný za to, že nepoznal svoje povinnosti a svoju zodpovednosť, takže by sa podobný prípad určite neopakoval. Opakujem, že budeme bdieť nad všetkými opatreniami našej správy, aby bol ľud s nami spokojný. Ľud má právo žiadať od dobrej vlády aj dobré výkonné orgány.

28. Naša vláda bude vzbudzovať dojem patriarchálnej a otcovskej starostli­vosti na čele s naším panovníkom. Naši poddaní v ňom budú vidieť otca, ktorého úlohou je bdieť nad všetkými ich potrebami, nad všetkými podnetmi, otca, ktorý sa stará o všetky vzťahy ako medzi poddanými navzájom, tak aj medzi nimi a vládou. Tým vzbudíme v ľuďoch predstavu, že ak chcú žiť v mieri a pokoji, nemôžu bez toho svojho strážcu sami nič podniknúť. Samovládu nášho panov­níka bude ľud uctievať a zbožňovať, najmä ak zistí, že naši úradníci jednajú len v medziach svojich povinností a stačí im to, že slepo plnia rozkazy svojho pána. Naši poddaní budú šťastí, keď uvidia, že každá otázka ich života je upravená tak, ako to robia múdri rodičia, ktorí chcú svoje deti vychovať k úcte, poslušnosti a plneniu si povinností . Veď vzhľadom k tajomstvám našej politiky, je ľud skutoč­ne podobný malému dieťaťu!

29. Ako pozorujete, náš despotizmus je založený na práve a povinnosti: prá­vo žiadať plnenie povinností je najvznešenejšou úlohou vlády, ktorá s poddaný­mi jedná ako otec s deťmi. Súčasne má právo silnejšieho, aby vplyvom svojej moci viedla ľudstvo k spoločenskému poriadku, ktorý je založený na prirodze­nom zákone poslušnosti. Všetko na svete je podrobené buď niekomu alebo okol­nostiam, alebo vlastnej povahe - vždy však niečomu silnejšiemu. Preto buďme najsilnejší my, aby úloha docieliť všeobecný blahobyt pripadla nám. Bez váhania musíme obetovať každého, kto poruší platný poriadok, pretože sila výchovnej sústavy spočíva v príkladnom trestaní zla.

30. Až si izraelský kráľ položí korunu na svoju posvätenú hlavu, ktorú mu už vtedy ponúkne aj celá Európa, stane sa patriarchom celého sveta. Obete, ktoré si vyžiada dosiahnutie tohto cieľa, nikdy nedosiahnu počet tých obetí, ktoré padli na oltár velikášstvu za stáročného panovania gojimských vlád.

31. Náš panovník bude v stálom styku s ľudom a bude k nemu hovoriť tak, že sa jeho sláva ihneď rozšíri po celom svete.

Sedenie šestnáste

1. Aby sme zničili každé zlučovanie síl, okrem našich, zmeníme systém uni­verzít, ktoré sú hlavnou oporou súdržnosti a vybudujeme ich na nových základoch: rektori a profesori budú do podrobností pripravení kú svojej činnosti podľa tajného programu, od ktorého sa nebudú môcť beztrestne odchýliť ani o vlások. Budeme ich vyberať veľmi starostlivo a budú podriadení priamo vláde.

2. Potlačíme vyučovanie občianskeho práva, ako i všetkého čo sa týka poli­tiky. Tieto veci sa budú učiť len niekoľkí najschopnejší muži, ktorí budú vybraní z radov zasvätencov. Univerzity nebudú udeľovať žiadne diplomy mladíkom, ktorí majú sklony k tomu, že vytvorenie konštitúcie pokladajú za rovnakú vec ako je napísanie komédie alebo tragédie, alebo si vyhradzujú právo miešať sa do politických záležitostí, ktorým nerozumeli už ani otcovia.

3. Štúdium politických otázok, neodborne riadené veľkým počtom ľudí, vy­chováva utopistov a občanov veľmi priemerných kvalít, ako môžete sami vidieť z učebných osnov, ktoré zaviedli Gojimovia. Museli sme do ich výchovnej sústa­vy vštepiť zásady, ktoré sú schopné rozvrátiť ich sociálny poriadok. Ale keď bu­deme mať v rukách všetku moc, zakážeme vyučovať všetkým, ktorí by nám mohli prekážať a vylúčime z vyučovania všetky predmety, ktoré by mohli spôsobiť cha­os. Z mládeže si vytvoríme poslušné deti, milujúce svojho panovníka, v ktorom budú vidieť záruku mieru a pokoja.

4. Namiesto štúdia klasikov a starovekých dejín, ktoré obsahujú viac zlých ako dobrých príkladov, zavedieme vyučovanie o otázkach budúcnosti. Z pamäti národov vyhladíme všetky stopy na udalosti minulých storočí, ktoré by poško­dzovali našu povesť a ponecháme im len tie, ktoré stavajú na obdiv chyby gojim­ských vlád. Hlavným predmetom výchovnej osnovy bude štúdium praktického života, štúdium sociálneho zriadenia, vzájomného pomeru ľudí, nutnosti vyhýbať sa zlu, názorných príkladov ako vzniká zlo a pedagogických otázok.

5. Vyučovací program bude u každej kasty iný, pretože výchova nesmie mať nikdy jednotný charakter. Táto posledná zásada je obzvlášť dôležitá. Vzdelanie každého stavu bude presne vymedzené jeho zvláštnym určením a povahou jeho práce. Vynikajúci ľudia sa vždy povzniesli a aj v budúcnosti sa povznesú do vy­ššieho stavu. Pretože však vždy pôjde o výnimky, je úplným šialenstvom otvoriť brány neschopným, pripúšťať ich do vyššej spoločnosti a povoliť im, aj keď výni­močne, aby zaberali miesta tým, ktorí boli pre ne zrodení a vychovaní. Páni, dobré viete, čo sa stalo s Gojimami, keď pripustili takú nerozvážnosť.

6. Aby poddaní milovali svojho panovníka, je nutné, aby sa na školách a aj na verejných miestach neustále zdôrazňovala dôležitosť jeho činnosti a jeho dobré úmysly.

7. Voľnosť vyučovania úplne zrušíme. Žiaci budú mať právo, aby sa mohli so svojimi rodičmi stretávať vo svojich školských budovách ako v kluboch. Na schôdzach, ktoré sa budú konať v dobe voľna, budú profesori čítať prednáš­ky, na pohľad úplne nestranné, týkajúce sa jednak problémov vzájomného po­meru ľudí, ako aj podstaty dobrého príkladu i nevýhod, ktoré vznikajú z bezuz­dnej súťaže. Bude sa tu prednášať aj o nových, svetu dosiaľ neodhalených filo­zofických teóriách. Týmto teóriám dodáme dogmatický náter a použijeme ich ako základný prvok k obracaniu ľudí na našu vieru. Keď som vám objasnil náš akčný program pre prítomnosť i budúcnosť, prejdeme k výkladu o princípoch týchto teórií.

8. Zo stáročných skúseností vieme, že ľudia žijú pod dojmom ideí, myšlienok, a dávajú sa nimi viesť. Tieto si osvojili výchovu a dajú sa v každom veku, rôznymi prostriedkami vychovávať. Pretože to vieme, vyhladíme pre svoj prospech všet­ky posledné záchvevy slobodného myslenia, ktoré sme už dávno riadili pre nás nutným smerom. Spôsob zotročenia myslenia existuje už v tom, čomu hovorím názorné vyučovanie. Táto metóda úplne potlačí mozgovú činnosť Gojimov, uro­bí z nich poslušné zvieratá, ktoré aby niečo pochopili, musia to najprv vidieť. Už Bourgeois, jeden z našich najlepších agentov, sa vo Francúzsku zasadil o tento spôsob názorného vyučovania.

Sedenie sedemnáste

1. Právnické povolanie robí z tých, ktorí sa mu venujú, úplne chladných, kru­tých, zarputilých ľudí a zbavuje ich všetkých zásad. Núti ich, aby sa na nás po­zerali z neosobného alebo prísne zákonného hľadiska. Advokáti sa pri vedení procesov naučili pozerať len na svoj osobný prospech a nie na prospech verej­ného blaha. Málokedy odmietnu viesť spor, naopak, denne sa snažia nejaký zís­kať, chytajúc sa aj nepatrných kľučiek práva. Pritom sa snažia za každú cenu dosiahnuť oslobodzujúci rozsudok a tým znemravňujú celú právnu starostlivosť. Obmedzíme ich pôsobnosť a urobíme z nich výkonných úradníkov verejnej mo­ci. Advokáti už nebudú mať priamy styk so svojimi klientami a rovnako sa to bude týkať aj sudcov. Od súdu dostanú pridelené súdne prípady, pripravia ich podľa podkladov a budú hájiť svojich klientov podľa predbežného výsluchu a podľa skutočností, ktoré vyšli najavo pri súdnom pojednávaní. Dostanú jednotný plat bez ohľadu na výsledok procesu. Ich úlohou bude vyložiť vec za účelom vážnej obhajoby, v protiklade k verejnému žalobcovi, ktorý ich vykladá zo svojho hľadis­ka a za účelom obžaloby. Tým sa pojednávanie skráti a vykoná sa počestná a nestranná obhajoba, ktorá nebude vedená s cieľom osobného zisku, ale preto, že advokáti sú skutočne presvedčení o nevine svojho klienta. Týmto systémom sa potlačí aj korupcia, ktorá je rozšírená medzi advokátmi a zamedzí sa tomu, aby procesy vyhrávali tí, ktorí najviac platia.

2. Vynaložili sme mnoho síl na to, aby sme podkopávali dôveru v gojimských kňazov, ktorých činnosť by nám mohla veľmi prekážať. V tomto smere sme do­posiaľ docielili značných úspechov, lebo vplyv kňazov na ľud sa deň odo dňa zmenšuje.

3. Dnes je už sloboda svedomia uznaná všade. Preto je vyhladenie kresťan­stva otázkou len niekoľkých rokov. Ďaleko ľahšie sa nám to podarí u ostatných náboženstiev, ale o tom by bolo predčasné hovoriť. Klerikalizmus a kňazstvo ob­medzíme v jeho činnosti natoľko, aby jeho vplyv v budúcnosti nebol prakticky žiadny.

4. Až nadíde okamžik, kedy bude nutné zničiť aj pápežstvo, uskutoční ľud, vedený našou neviditeľnou rukou, útok na vatikánsky palác. Tu však zakročíme pod zámienkou, aby sa neprelievalo príliš mnoho krvi. V skutočnosti to však bu­de len preto, aby sme vnikli do vatikánskych komnát, ktoré potom neopustíme skôr, ako nezničíme jeho moc a to i morálne.

5. Kráľ izraelský sa potom stane pravým pápežom sveta, patriarchom medzi­národnej cirkvi. 6. Do tej doby, než prevychováme mládež k tomu, aby vstúpila do prechodné­ho a potom do nášho náboženstva, nebudeme otvorene útočiť proti pôsobiacim cirkvám, ale pomocou vhodnej kritiky budeme zasievať rozpory do ich radov. Na­ša tlač bude zľahčovať vládne činy, i náboženstvo a odhaľovať neschopnosť Go­jimov. Urobí to úplne bezohľadne a bude znižovať ich autoritu, ako to vie len náš geniálny národ.

7. Naša vláda sa bude podobať Bohu Višnuovi - každá z jeho sto rúk bude držať jedno z pohonných pružín sociálneho stroja. Aj bez štátnej polície budeme všetko vedieť. Dnes, ako viete, je štátna polícia riadená nami tak, že bráni tomu, aby sa vláda vôbec niečo dozvedela. Celá tretina poddaných bude podľa nášho programu špehovať druhých a to len z pocitu povinnosti, aby vláde preukázala dobrovoľnú službu. Remeslo vyzvedačov a udavačov sa už nebude pokladať za nečestné, naopak, bude veľmi počestné. Naproti tomu budeme prísne trestať falošné udania, aby sme zamedzili zneužitiu tohto práva.

8. Naši dôverníci budú pochádzať z najvyšších, ale i z najnižších spoločen­ských kruhov. Budeme ich voliť z radov veselých kumpánov, či už sú to úradníci, kníhkupci, tlačiari, obchodníci, robotníci alebo čašníci z kaviarní. Táto polícia nebude mať žiadne splnomocnenie k samostatnému jednaniu, aby ho nemohla zneužiť, ale bude plniť len úlohy svedkov a vyzvedačov. Jej členovia budú podá­vať iba správy. Zvláštny odbor polície bude tieto správy kontrolovať a na ich zá­klade bude vydávať zatykače. Zatýkať budú žandári alebo štátna polícia.

9. Ak však jedinec, ktorý má za úlohu podávať správy, nebude informovať o nejakom spiknutí, bude obžalovaný zo zatajenia zločinu. Tak, ako sú dnes po­vinní naši bratia z vlastného popudu oznámiť nám odpadlíctvo alebo vzburu proti Kahalu, o ktorom sa dozvedia, rovnako budú všetci poddaní nášho kráľovstva povinní udávať previnilcov.

10. Takéto organizácie odstránia každé zneužitie moci, akúkoľvek násilnosť či korupciu, inými slovami všetky chyby, ktorých sa na našu radu a podľa našej teórie o právach človeka dopúšťajú Gojimovia. Ako by sme nakoniec mohli do­siahnuť svoj cieľ a spôsobiť ďalšie neporiadky v ich verejnej správe? Aké ďalšie prostriedky by sme mohli ešte použiť? Najdôležitejším prostriedkom sú úradníci. Tým musí byť poskytnutá možnosť prejaviť svoje najhoršie zmýšľanie, aby zneu­žívali svoju úradnú moc a podliehali úplatnosti, ku ktorej potom dovedú aj ostat­ných.

Sedenie osemnáste

1. Až usúdime, že je potrebné zosilniť policajné opatrenia, ktoré však ničia prestíž vládnej moci najviac, pomocou skúsených rečníkov vzbudíme umelé ne­pokoje a zdanlivú nespokojnosť. Okolo rečníkov sa potom združia tí, ktorí s nimi budú súhlasiť. Potom si nájdeme zámienky na domové prehliadky, na ich stíha­nie a k vydaniu nových, slobodu obmedzujúcich zákonov, ktoré budú vykonávať naši agenti, nasadení do gojimskej polície.

2. Mnoho ľudí sa spiknutia zúčastní len z obyčajnej záľuby, aby potom mohli tárať. Potiaľ ich necháme na pokoji, pokiaľ neprikročia k skutkom. Uspokojíme sa s tým, že medzi nich nasadíme vyzvedačov tajnej polície. Je však nutné mať na zreteli, že keď sa príliš často odhaľuje spiknutie, trpí tým vládna prestíž. Vzni­ká dojem, že vládna moc je buď slabá, alebo, čo je ešte horšie, že uznáva vlast­né chyby. Dobré viete, že sme podkopali prestíž gojimských panovníkov častými atentátmi, ktoré zosnovali naši nadháňači, slepé ovce nášho stáda. Ľahko sa dali zviesť k zločinu niekoľkými liberálnymi frázami, len keď mali politický náter. Zni­čili sme vážnosť štátnych predstaviteľov tým, že ich nútime k všeobecne zná­mym policajným opatreniam, čím však priznávajú svoju vlastnú slabosť.

3. Nášho panovníka budeme veľmi dobre chrániť úplne neviditeľnou gardou. Nikdy nesmieme pripustiť, aby vznikol dojem, že nebol schopný potlačiť každé spiknutie, alebo že by sa mal pred ním dokonca skrývať. Keby sa táto mienka vôbec mohla niekde objaviť, ako to medzi Gojimami býva, tak by to znamenalo v najbližšej budúcnosti záhubu samotného panovníka alebo určite jeho dynastie.

4. Náš vládca, obklopený svätožiarou svojej dôstojnosti, nebude používať svoju moc len vo vlastný prospech alebo v prospech svojej dynastie, ale aj pre blaho ľudu, a preto bude poddanými chcený a ochraňovaný. Budú ho uctievať, pretože každý bude presvedčený, že na ňom závisí blaho ľudu a celého kráľov­stva, rovnako ako zachovanie poriadku v štáte. Ak sa však musí panovník verej­ne ochraňovať, priznáva sa tým, že vládna organizácia je slabá.

5. Kedykoľvek sa náš panovník objaví medzi ľudom, bude vždy obklopený davom zvedavých nadšencov, ktorí tam budú akoby náhodou. Tí budú stále pri ňom a budú udržiavať neznáme osoby v dostatočnej vzdialenosti pod zámienkou zachovania poriadku. A tak si ľudia zvyknú zdržiavať sa v úctivej vzdialenosti. Ak by chcel niekto z davu podať prosebnú žiadosť a priblížiť sa za týmto účelom k panovníkovi, vezme žiadosť najbližšie stojaca osoba a pred očami žiadateľa ju dá panovníkovi. Tak aspoň každý uvidí, že jeho prosba bola prijatá a že vládca si sám kontroluje svoje štátne záležitosti. Jeho moc si budú vážiť len vtedy, keď sa bude hovoriť: Keby to tak vedel kráľ... alebo: Kráľ sa o tom iste dozvie!

6. Verejná kráľovská stráž však čoskoro rozptýli predstavy o panovníkovej tajuplnej moci - s trochou odvahy sa môže každý považovať za schopného k uchopeniu moci. Vrah, ktorý si je vedomý svojej sily, čaká len na vhodný okam­žik, aby mohol uskutočniť atentát. Gojimom sme našepkali pravý opak a je už zrejmé, do akých koncov ich priviedla sústava ochrany nositeľov vládnej moci.

7. Zločinca zatkneme hneď pri prvom oprávnenom alebo neoprávnenom po­dozrení. Nemôžeme riskovať, aby nám politický zločinec unikol zo strachu, že by mohlo ísť o omyl. V prípade politického zločinu budeme nemilosrdní. Ak vo výnimočných prípadoch dovolíme, aby sa skúmali príčiny, ktoré viedli člo­veka k surovému zločinu, nemôžeme ospravedlňovať zločiny politické, pretože týmto veciam nerozumie nikto okrem vlády. Nie je treba zdôrazňovať, že ani všetky vlády si neosvojili umenie vládnuť.

Sedenie devätnáste

1. Jednotlivcom zakážeme, aby sa miešali do politiky, požiadame však niek­torých ľudí, aby nám podávali námety a návrhy k zlepšeniu pomerov medzi ľuď­mi. Z toho poznáme jednak ich potreby, jednak sa tiež dozvieme o nevhodných túžbach svojich poddaných. Ak sa to ukáže vhodné, odpovieme na tieto námety alebo návrhy príslušným opatrením. Alebo ich zavrhneme a verejne poukážeme na hlúposť a neinteligentnosť tých, ktorí ich podali.

2. Povstanie je len štekotom vyhladnutého psa na slona. Ak je vláda dobre zorganizovaná, nielen čo sa týka polície, ale aj zo sociálneho hľadiska, ozve sa štekot vyhladovaného psa za chrbtom slona len preto, pretože pes nepozná jeho silu. Teda potrebné je len to, aby slon ukázal svoju silu a pes prestane šte­kať. Akonáhle uvidí slona, začne vrtieť chvostom.

3. Aby sa odstránila mučenícka aureola u politických zločinov, posadíme ich na lavicu obžalovaných so zlodejmi, vrahmi a inými zločincami. Verejná mienka sa na nich bude pozerať rovnako ako na tých ostatných a bude nimi opovrhovať.

4. Pokúsili sme sa docieliť, a myslím, že s úspechom, aby Gojimovia nepou­žívali tento náš systém proti politickým zločincom. K tomu nám poslúžila tlač a verejné prednášky. Pomocou historických citátov sme vzbudili zdanie, že revo­lucionári boli mučeníci za blaho ľudstva. Tým vzrástol počet voľnomyšlienkár­skych Gojimov do tisícov a tým sme ich zavliekli do svojho stáda.

Sedenie dvadsiate

1. Dnes pojednám o finančnom programe, ktorý sme odložili až na koniec svojich výkladov, pretože je záverečným a najdôležitejším bodom našej sústavy. Než začnem, musím vám pripomenúť to, čo som už naznačil: Dôsledky našich činností sa vždy prejavia numericky.

2. Až budeme pánmi my, vyhne sa naša autokratická vláda tomu, aby ľudu ukladala príliš veľké dane. Nezabudnite, že má hrať úlohu ochrancu a otca. Pre­tože je však štátna správa nákladná, bude nevyhnutné zabezpečiť potrebné pro­striedky na jej existenciu. Preto sa otázka rovnováhy v štátnom hospodárstve musí sledovať veľmi pozorne.

3. Panovník bude v našom vládnom systéme pokladaný za jediného vlastní­ka hnuteľného a nehnuteľného majetku, čo sa dá v praxi ľahko realizovať. Vyko­ná úplne zákonitú konfiškáciu všetkého majetku v hotovosti za tým účelom, aby reguloval obeh peňazí v krajine. Najlepšou daňovou metódou je nakoniec pro­gresívne zdaňovanie majetku. Bohatý bude musieť pochopiť, že je jeho povin­nosťou, aby sa zriekol časti nadbytku pre spoločné blaho štátu. Vláda mu za to zaručí nedotknuteľnosť toho, čo mu zostáva a právo, aby z toho mal slušný zisk. Hovorím „slušný", pretože kontrola majetku zabráni zákonom chrá­nenému zlodejstvu.

4. Túto sociálnu reformu musíme nevyhnutne vykonať, pretože je rozumná a zaručuje verejný mier.

5. Dane, ukladané chudobným, sú zárodkami revolúcií a sú vládam škodlivé, pretože strácajú výhody tým, že sa pachtia za maličkosťami. Daň z majetku aj tak zamedzí vzrastanie súkromného majetku u tých, do rúk ktorých sme sa snažili majetok zhromaždiť ako protiváhu proti nežidovskej vládnej moci a jej financiám.

6. Progresívna daň, určená podľa výšky kapitálu, bude mať väčší výnos ako dnešná rovnomerná daň. Tento systém je však zatiaľ pre nás užitočný, pretože vzbudzuje odpor a nespokojnosť medzi Gojimami.

7. Moc nášho panovníka bude spočívať výhradne v rovnováhe síl, ktoré za­ručujú mier. Preto musia majetné vrstvy postúpiť časť svojich dôchodkov, aby bol zaručený normálny chod vládnej mašinérie. Štátne potreby musia kryť, kto­rí to môžu uniesť najľahšie.

8. Tým potlačíme nenávisť chudobných voči bohatým, pretože tí v nich budú vidieť finančných podporovateľov štátu, garantov mieru a blahobytu. Chudobní uvidia, že len bohatí prispievajú na opatrenia, ktoré sú potrebné k všeobecnému blahobytu.

9. Aby zdanená inteligencia nebola s novou vládou príliš nespokojná, predlo­žíme jej podrobný výkaz štátnych výdavkov, ale bez výdavkov na potreby trónu a administratívy.

10. Panovník nebude sám vlastniť majetky, pretože bude pokladaný za ma­jiteľa všetkého v štáte. Dvojaký majetok panovníka by si navzájom odporoval, pretože tak by mal súkromný majetok a prichádzal by o právo na majetok, ktorý patrí občanom.

11. Štátom budú vydržiavaní len potomci panovníka. Jeho rodičia budú štátni funkcionári alebo budú mať nejaké zamestnanie, aby mohli mať majetok. Avšak nebudú môcť okrádať štátnu pokladnicu len preto, že pochádzajú z kráľovskej krvi.

12. Predaj, zisky, dedičstvá budú zdanené progresívnou daňou. Ak sa hnu­teľný majetok prevedie bez zaplatenia prevodnej dane, bude za ňu ručiť pôvodný majiteľ a to odo dňa prevodu až do dňa, kedy bola sprenevera zistená. Každý týždeň sa budú na miestnej filiálke štátnej pokladnice predkladať pôvodné zmlu­vy, ktoré budú obsahovať meno, priezvisko a adresu nového i pôvodného maji­teľa. Od istej výšky prevedeného majetku bude povinná registrácia mien oboch strán zúčastnených na prevode. Daň z predaja predmetov dennej spotreby bude vyberaná vopred v podobe kolku, ktorý bude mať hodnotu toľko a toľko percent z hodnoty dotyčného predmetu.

13. A teraz si spočítajte, o koľko predčí výnos týchto daní súčasné dôchodky gojimských vlád.

14. Štátna banka bude tvoriť rezervný fond a to do stanovenej výšky. Všetko, čo bude prevyšovať túto čiastku, sa musí vrátiť do obehu. Náklady na verejné práce budú potom hradené z tohto prebytku. Pretože riadenie týchto prác bude prislúchať štátu, vzbudí ich prevádzanie záujem robotníkov o štát. Časť týchto fondov bude určená pre vynálezcov a pre zdokonalenie výroby.

15. V štátnych pokladniciach nebude povolené prechovávať žiadne, ani naj­menšie čiastky okrem rezervného fondu, ktorý bude však veľmi široko rozpočí­taný. Peniaze sú určené k obehu a každá prekážka ich obehu je chybou v štátnej mašinérii, pre ktorú sú peniaze mazivom.

16. Náhrada peňazí cennými papiermi už úplne podviazala verejný úver. Vý­sledky toho sme už mohli pozorovať.

17. Vytvoríme tiež kontrolný overovací úrad, aby sa panovník mohol okamži­te presvedčiť o stave príjmov a výdavkov štátu. Vyňaté budú z toho len neuza­tvorené účty jedného bežného mesiaca a dosiaľ nepredložené vyúčtovania minulého mesiaca.

18. Jedinou osobou, ktorá nebude mať záujem okrádať štátnu pokladnicu, bu­de panovník, pretože bude jej majiteľom. Preto kontrola z jeho strany bude zá­rukou pred možnými stratami a spreneverami.

19. Všetky honosné recepcie, ktoré mrhajú drahocenný čas vladára, budú od­stránené, aby mal dosť času na vládne záležitosti. Jeho moc už nebude závisieť od obľúbencov, ktorí obklopovali trón len preto, aby mu tým dodali nádheru a lesk, a pritom sa starajú len o svoj vlastný prospech a nie o prospech štátu.

20. Tým, že sme stiahli z obehu peniaze, vzbudili sme v štátoch Gojimov ho­spodárske krízy. Kapitály zostali nepoužité, boli národom odňaté a tie sa teraz musia obracať k nám o pôžičky týchto kapitálov. Platenie úrokov z týchto pôži­čiek zničilo štátne financie a podrobilo štáty nášmu kapitálu.

21. Centralizácia priemyslu, ktorý odňal výrobu z rúk remeselníkov a vložil ju do rúk kapitalistov, zbavila ľud, rovnako ako štát, všetkej moci.

22. Množstvo obeživa teraz nezodpovedá číslu spotreby na obyvateľa a pre­to nemôžu byť uspokojené potreby pracujúcich vrstiev. Pribúdanie obeživa musí byť v priamom pomere k pribúdaniu obyvateľstva. Aj deti je nutné od narodenia pokladať za konzumentov. Revízia razby peňazí je životnou otázkou prvého rá­du pre celý svet.

23. Viete dobre, že zlato ako základ meny sa stalo osudné všetkým vládam, ktoré ho prijali, pretože nemohlo uspokojiť potrebu peňazí od tej doby, keď sme my stiahli z obehu toľko zlata, koľko len bolo možné.

24. Založíme menu na hodnote práce, pričom nerozhoduje či bude z papiera, či z dreva. Tú uvedieme do obehu podľa normálnej potreby každého poddaného. Rozmnožíme ju, kedykoľvek sa niekto narodí, a zmenšíme, kedykoľvek niekto zomrie. Každé správne oddelenie, každý kraj, bude zodpovedný za svoje vlastné financovanie.

25. Aby sa zamedzilo prieťahom pri platení štátnych výdavkov, budú výplatné dni určené panovníkovým nariadením, takže minister financií nebude môcť pro­težovať niektorú krajinu na úkor iných.

26. Rozpočet dôchodkov a výdajov budú vždy stáť proti sebe, aby sa nemohli navzájom zrovnávať.

27. Naše reformy finančného poriadku Gojimov navrhneme tak, aby sme ni­koho nevystrašili. Poukážeme na nutnosť týchto reforiem pre prílišný rozsah ne­poriadkov, plynúcich z finančnej rozvrátenosti Gojimov. Budeme mať na zreteli, že hlavným zdrojom týchto neporiadkov je zvyk, že sa rozpočet odhaduje len približne a ten potom rok čo rok stúpa. Takto pripravený rozpočet sa môže s veľ­kou námahou udržať do prvej polovice roka. O revidovanom rozpočte sa teraz hlasuje a takto povolené úvery sa vyplatia v nasledujúcich troch mesiacoch. Po­tom sa musí predložiť dodatočný rozpočet a potom sa žiada ďalší úver, aby sa mohlo previesť konečné zúčtovanie. Pretože rozpočet na nasledujúci rok je založený na celkových výdavkoch minulého roku, tak dosiahne aj oproti nor­málnej spotrebe zvýšenie o 50 % ročne, takže sa ročný rozpočet každých desať rokov strojnásobí. Takýto postup, ktorý vyplýva len z bezstarostnosti gojimských vlád, končí prázdnou pokladnicou. Potom nastane obdobie pôžičiek, ktoré vstre­bajú všetky fondy pokladní a uvrhnú gojimské vlády a štáty do úpadku.

28. Pochopíte, že nám tento spôsob finančného hospodárstva, ktorý sme Gojimom našepkali, nemôže vyhovovať.

29. Pôžička je znamením nemohúcnosti vlády, dôkazom, že nevie použiť svoje právo. Nad hlavami vlád visí Damoklov meč v podobe pôžičiek. Miesto toho, aby určili dane podľa vzniknutej spotreby, naťahujú ruky a žobrú o peniaze u našich bankárov. Zahraničné pôžičky sú pijavice, ktoré sa nedajú striasť z tela štátu, iba že odpadnú sami alebo sa ich štát zbaví radikálnymi prostriedkami. Vlády Gojimov však miesto toho, aby ich obmedzili, rozmnožujú ich a tým, že si sami púšťajú žilou, páchajú samovraždu.

30. A čo je naozaj zahraničná pôžička? Len pijavica! Pôžička pozostáva zo štátnych dlhopisov, ktoré nesú úroky v pomere k vypožičanej čiastke. Ak má dlhopis 5 % úrok, je zbytočne počas dvadsiatich rokov znovu zaplatený. Za štyridsať rokov je dvakrát, za šesťdesiat rokov trikrát znovu zaplatený a pritom pôvodný kapitál zostáva nesplatený.

31. Z týchto výpočtov vyplýva, že vlády vyrvú všeobecnými daňami úbohým poplatníkom posledný halier na zaplatenie úrokov cudzím kapitalistom, miesto toho, aby rovnaké sumy pre potreby štátu vybrali vopred z daní, za ktoré sa úroky neplatia.

32. Dokiaľ boli pôžičky čisto národné, uspokojili sa Gojimovia s tým, že vyťa­hovali peniaze z chudobných a nechali ich plynúť do vreciek bohatých. Ale od tej doby, keď si na našu radu začali ministri brať pôžičky v zahraničí, štátne bohat­stvo začalo prúdiť do našich rúk. Všetci Gojimovia sa nám tým zaviazali.

33. Nedbalosť gojimských panovníkov v štátnych záležitostiach, úplatnosť ich ministrov a neznalosť finančných problémov zadĺžili panovníkov do takej miery, že sa nás už sotva zbavia. Je ale nutné poznamenať, že nebolo celkom bez pro­blémov, kým sa nám ich podarilo dostať až sem.

34. Nedopustíme existenciu žiadnej prekážky v obehu peňazí. Nebudú už existovať štátne dlhopisy, a ak ich pripustíme, tak nanajvýš jednopercentné, aby platenie úrokov nevydalo štát napospas pijaviciam. Vydávať dlhopisy dovo­Iíme len priemyselným spoločnostiam, pretože tie budú môcť ľahko splatit úroky zo svojich ziskov. Naproti tomu štát, v porovnaní s priemyslom, nemá z požiča­ných peňazí zisk, ale používajú sa na výdavky.

35. Sám štát si zakúpi priemyslové papiere a nebude, ako teraz, splácať pô­žičky, ale sa stane v postavení dlžníka solídnym veriteľom. Tým sa zamedzí nečinnému ležaniu peňazí. Lenivosť a príživníctvo, ktoré nám boli užitočné po­tiaľ, pokiaľ si vládli Gojimovia sami, zanikne, pretože naša vláda ich už nebude potrebovať.

36. Aký úzky rozhľad majú mozgy tých gojimských zvierat! Vôbec im neprišlo na um, že keď si požičajú na úrok, že tieto peniaze, kapitál a úrok, sa musia vopred vybrať zo štátnej pokladne, aby nám ich mohli splatiť. Zopakujme si ešte raz: o čo by bolo bývalo výhodnejšie vybrať peniaze priamo od poplatníkov, kto­rým sa úrok neplatí! Práve to je dôkazom, aký geniálny je náš duch: dokázali sme im vysvetliť otázku pôžičiek tak, že v tom videli dokonca výhody pre seba.

37. Až nadíde naša doba, bude náš rozpočet vybudovaný zo stáročnej skú­senosti, ktorú sme získali na úkor gojimských vlád. Náš rozpočet bude jasný a stručný a poukáže na jasné výhody našej novej sústavy. Bude koniec všetkým neprístojnostiam, ktorými sme síce skrotili Gojimov, ale ktoré za svojej vlády trpieť nebudeme.

38. Náš účtovný systém bude riadený tak, že ani panovník, ani posledný úradník nebude môcť spreneveriť ani najmenšiu čiastku, ba ani ju použiť na iný účel, než na ktorý bola určená v pôvodnom rozpočte. Bez presného plánu ne­možno vládnuť aj hrdinovia zahynú, ak sa vydajú na cestu bez dostatočných zásob, keď nevedia, kam cesta vedie.

39. Gojimské vlády, ktoré sme naučili na okázalých recepciách, slávnostiach a zábavách zanedbávať povinnosti voči štátu, nám slúžili k zakrytiu našich plá­nov. Správy mocných obľúbencov, ktorí zastupujú panovníka navonok, boli oz­namované v skutočnosti našimi agentami a vždy uspokojovali len povrchných pozorovateľov, pretože sľubovali zlepšenie budúcej hospodárskej situácie. čita­telia našich pamätí mohli rozmýšľať, ako je možné docieliť úspory? Novými da­ňami? Ale nespravili to. Vy sami viete, kam táto nedbalosť viedla, k akej finančnej rozvrátenosti dospeli, aj napriek obdivuhodnej vôli a pracovitosti ich ľudí.

Sedenie dvadsiate prvé

1. Ako pokračovanie ku svojej poslednej prednáške pripojím ďalšie podrob­nosti o vnútorných pôžičkách. Nebudem už hovoriť o pôžičkách zahraničných, ktoré naplnili naše pokladne štátnym majetkom Gojimov. V našom štáte nebudú cudzinci ani nikto, kto by nepodliehal nášmu zákonu.

2. Vplyvom korupcie úradníkov a nedbalosťou predstaviteľov vlády sme do­kázali, že sme vybrali dvakrát, trikrát viac, než nám prislúchalo, tým, že sme vlá­dam Gojimov požičiavali peniaze, ktoré ani nepotrebovali. Kto iný by toto doká­zal? Teraz prikročím k tomu, aby som vysvetlil niektoré podrobnosti o štátnych pôžičkách, tak, ako som to sľúbil.

3. Keď sa vyhlási pôžička, vlády predložia upisovaciu listinu ku kúpe dlhopi­sov. Aby sa stali prístupné všetkým, vydajú sa titry od sto do tisíc a prvým upi­sovateľom sa nedovolí, aby ich kupovali so zľavou. Hneď potom sa cena umelo zvýši pod zámienkou, že dopyt prevyšuje ponuku. O niekoľko dní sa ohlási, že pôžička je prepísaná a upisovať sa dá už len výnimočne. Prečo teda peniaze prijali? Upísaná čiastka zrejme omnoho prevyšuje výšku pôžičky. Tým sa dosia­hol cieľ, že verejnosť má dôveru v štátne hodnoty.

4. Keď sa dohrá táto komédia, zostane už len dlh a všetka ťarcha. Aby sa z neho mohli platiť úroky, uzatvoria sa nové pôžičky, ktoré dlh nelikvidujú, ale naopak, ešte ho zvyšujú. A keď sú nakoniec možnosti zo strany vlády vyčerpa­né, neostáva iné, len zaviesť nové dane, ale nie na splácanie pôžičiek, ale na preplácanie z nej. Tieto dane sú potom len dlhom, ktorý má zaplatiť iný dlh.

5. Potom nadíde obdobie konverzie, ktoré síce môže znížiť úrokovú mieru, ale dlh nezmizne. Nemožno ho previesť bez súhlasu majiteľa dlhopisu. Keď sa ohlási konverzia, ponúkne sa tým, ktorý by s ňou nesúhlasili, vrátenie peňazí. Keby všetci žiadali vrátenie peňazí, potom by štát padol do svojej vlastnej pasce, pretože by nemohol vrátiť všetko. Našťastie však Gojimovia nevedia nič o finan­čných otázkach, preto sa radšej uspokoja s miernym znížením dôchodku, ako by sa mali vydávať nebezpečenstvu burzových strát alebo strát z nového umiest­nenia svojich peňazí. Tým dávajú vláde do rúk prostriedok na zníženie, schodku o niekoľko miliónov. Pri zahraničných pôžičkách si však Gojimovia podobné zá­bavy nemôžu dovoliť, pretože dobre vedia, že by sme od nich žiadali vrátenie dlhov, čo by znamenalo štátny bankrot. A priznaný bankrot je najlepším dôka­zom toho, že medzi ľudom a vládou niet spoločných záujmov.

6. Teraz vás žiadam, aby ste venovali mimoriadnu pozornosť tomu, čo po­viem a čo bude nasledovať v súčasnosti sú všetky vnútorné pôžičky premenené na takzvané pohyblivé dlhy, teda dlhy, ktorých splatnosť je viazaná na dlhšiu ale­bo dlhú dobu. Tieto pôžičky budú uskutočnené za pričlenenia financií, uložených v sporiteľniach. Pretože tieto peniaze budú k dispozícii vláde dosť dlho, budú slúžiť k plateniu úrokov zo zahraničných pôžičiek a budú v rovnakej čiastke pod­ložené štátnymi bonmi: týmito bonmi sa budú hradiť všetky schodky štátnych po­kladní Gojimov.

7. Až budeme pánmi celého sveta, odstránia sa podobné podvody, pretože by boli proti našim záujmom. Taktiež zrušíme všetky peňažné burzy, pretože ne­pripustíme, aby bola naša moc podlamovaná zmenami cien našich štátnych pa­pierov. Vydáme zákon, že kolísanie kurzov našich papierov znamená podrýva­nie autority našej vlády. Rovnako ustanovíme, že nominálna hodnota papieru je súčasne aj burzovou hodnotou. Každá Haussa za sebou vlečie baissu! Preto sme sa na začiatku tejto akcie takto hrali s hodnotami a dlhopismi Gojimov.

8. Burzy nahradíme veľkými verejnými ústavmi, ktorých úlohou bude určovať hodnoty priemyselných papierov, a to podľa želania vlády. Tieto ústavy budú môcť hodiť denne na trh priemyslové papiere v hodnote 500 miliónov a toľko isto ich aj skúpiť. Tým budú všetky priemyselné podniky od nás závislé. Pred­stavte si, akú nám to dodá moc!

Sedenie dvadsiate druhé

1. Tým, čo som vám doteraz povedal, podal som vám podľa svojho najlepšie­ho vedomia obraz o tajuplných dejoch, ako minulých, tak aj súčasných. Výsledok uvidíte už v blízkej budúcnosti. Odhalil som vám tajomstvo nášho pomeru ku Gojimom, vysvetlil našu finančnú politiku. Zostáva mi dodať už len málo.

2. V našich rukách je najväčšia moc sveta: zlato. Zo svojich pokladní ho mô­žeme behom štyridsiatichôsmich hodín uvoľniť ľubovoľné množstvo. Mám vám ešte ďalej dokazovať, že sám Boh si praje naše panstvo? Neprezrádza toto bo­hatstvo, že všetko zlo, ktoré sme museli páchať po toľko stáročí, poslúži koneč­ne na dosiahnutie pravého šťastia ľudstva, teda k zavedeniu poriadku vo svete? Poriadok bude zavedený, a keď to bude treba, aj násilím.

3. Dokážeme, že my sme tými dobrodincami, ktorí sme zmučenému svetu dali pravý blahobyt a individuálnu slobodu, že sme súčasne zaviedli mier, pokoj a dôstojnosť vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, ale aby sme si rozumeli, za takých podmienok, že budú bezpodmienečne poslúchať naše zákony. Súčas­ne ukážeme, že slobodu nemožno chápať ako prejav ľubovôle a nemravnosti, že jej základom nie je to, že si každý robí čo chce, rovnako ako moc a dôstojnosť človeka v sebe neskrývajú právo rozširovať podvratné učenie, ako slobodu sve­domia, rovnosť a iné nezmysly. V žiadnom prípade osobná sloboda neoprávňuje k tomu, aby vzbudzovala neporiadok ku svojej vlastnej í cudzej škode, aby sa niekto znižoval k smiešnym rečiam na hlučných zhromaždeniach. Pravá slo­boda naopak znamená nedotknuteľnosť osoby tým, že sa presne plnia sociálne zákony. Treba tiež povedať, že podstata ľudskej dôstojnosti záleží od pochope­nia svojich práv rovnako, ako v pochopení ich obmedzenia zákonom, ktorý zakazuje fanatické predstavy o uplatňovaní svojej vlastnej slobody.

4. Naša vláda bude slávna, pretože bude mocná. Ona sama všetko usporiada a povedie, a nebude sa beznádejne plaziť za vodcami ľudu a za rečníkmi, ktorí sú neustále zamestnaní rečnením o nezmyselných veciach, ktoré síce nazývajú hlbokými zásadami, ale v skutočnosti sú to samé utópie. Naša vláda zavedie poriadok a ľudu dá za to blahobyt. Stane sa predmetom mystického zbožňovania a národy sa budú pred ňou klaňať. Skutočná moc sa nesmie zastaviť pred žiad­nym právom, ani pred právom Božím. Nik sa ju potom neodváži zbaviť ani naj­menšej časti moci.

Sedenie dvadsiate tretie

1. Aby sme naučili ľud poslušnosti, je potrebné obmedziť jeho chúťky a výrobu prepychových predmetov. Tým zjemníme mravy a zabránime rozširovaniu ne­mravnosti, ktorá vzniká z márnivosti.

2. Budeme podporovať drobné remeslá, ktoré sa zmocnia kapitálu, odňatého priemyselníkom. Tento bod je dôležitý, pretože priemyselníci aj nevedomky po­pudzujú ľud proti vláde.

3. Ľud oddaný remeselníkom a remeslám, nepozná odpočinok pred prácou, prispôsobí sa životným podmienkam a podporuje vládu. Nezamestnanosť je pre vládu veľmi nebezpečná: prestane, akonáhle budeme pánmi.

4. Opilstvo bude tiež zákonom zakázané a trestané ako zločin proti ľudskej dôstojnosti, pretože alkohol znižuje úroveň človeka na úroveň zvieraťa.

5. Opakujem, že ľud slepo poslúcha len tvrdú a na ňom nezávislú vládu. V nej vidí svoju zbraň a ochranu proti sociálnym pohromám. Prečo by ľudstvo malo mať panovníka s anjelským srdcom? Ľud potrebuje to, aby videl vo svojom pa­novníkovi zosobnenie moci a sily.

6. Súčasné vlády živoria uprostred nami znemravnenej spoločnosti, ktorá za­vrhuje aj Božskú autoritu, zo stredu ktorej šľahajú na všetky strany plamene anarchie. Náš panovník, ako som už povedal, bude nútený najprv tento ničiaci oheň uhasiť. Zničí túto spoločnosť a ak bude potrebné, utopí ju vo vlastnej krvi, aby ju znovu vzkriesil v podobe usporiadanej armády, ktorá bude s presvedče­ním bojovať proti anarchii, ktorá by mohla nakaziť celý štátny organizmus.

7. Poslaním nášho Bohom vyvoleného panovníka je zničiť všetky zlé sily, kto­ré sa rodia z pudov a nie z inteligencie, zo zvieracieho a nie z ľudského ducha. Tieto sily dnes triumfujú krádežami a rôznymi inými násilnosťami, uskutočňova­né v mene slobody a práva. Oni zničili všetok sociálny poriadok za tým účelom, aby z jeho trosiek povstal trón kráľa izraelského. Ich úloha však bude skončená, akonáhle sa náš kráľ chopí moci. Musia mu preto ustúpiť z cesty, na ktorej ne­smie zostať ani steblo, ani najmenší kamienok.

8. Potom povieme ľudu: „Ďakujte Bohu a klaňajte sa pred tým, na čele ktoré­ho je znamenie prozreteľnosti, pred tým, ktorého hviezdu riadi sám Boh, aby len on a nikto iný, Vás vyslobodil z moci hriechov a zla."

Sedenie dvadsiate štvrté

1. Teraz vám poviem, ako upevníme korene dynastie Dávidovho rodu, aby jeho panovanie trvalo až do posledného dňa sveta. Do činnosti uvedieme tiež princípy, ktoré dali našim Mudrcom schopnosť bojovať proti všetkým ťažkostiam na svete a schopnosť dať mysleniu ľudstva smer podľa ich vôle. Panovníkov a ich nástupcov budú vychovávať členovia z Dávidovho rodu, ktorý však nebudú volení podľa dedičného práva, ale podľa svojich osobných schopností. Len im budú zverené hlboké tajomstvá politiky a celá sústava nášho zákona. Dáme však veľký pozor na to, aby sa o týchto tajomstvách nikto nedozvedel. Cieľom tejto metódy je zabezpečiť, aby vládna moc pripadla len samotnému panovníko­vi, ktorý je zasvätený do tajomstiev politického umenia.

3. Len títo vyvolení sa naučia prakticky používať plány, o ktorých sme hovorili a ktoré sme porovnávali so skúsenosťami, získavanými po niekoľko storočí. Len oni sami budú zasvätení do záverov, ktoré sme spravili na základe pozorovania pohybov politických, hospodárskych, sociálnych a vedeckých síl. Skrátka: oni budú poznať pravý duch zákonov, daných samou prírodou, ktoré majú za úlohu upraviť vzájomné vzťahy ľudí.

4. Priamy potomci panovníkov budú zbavení trónu, ak počas štúdií preukážu ľahkomyseľnosť, prílišnú mäkkosť, alebo iné sklony, ktoré sa priečia vládnej autorite, sklony, ktoré by im znemožnili dobre vládnuť alebo by boli nebezpečné vážnosti trónu.

5. Len tí, ktorí budú mať tvrdú, energickú, ba i ukrutnú povahu, len tí obdržia kormidlo vlády od našich Mudrcov.

6. V prípade choroby, pomätenia mysle alebo inej neschopnosti, musí panov­ník postúpiť svoje práva najschopnejšiemu.

7. Panovníkov bezprostredný akčný plán pre prítomnosť a jeho použitie v budú­cnosti zostane utajený aj jeho najdôvernejším radcom. Len panovník a jeho traja zasvätenci budú poznať plány pre budúcnosť.

8. Osoba panovníka, ktorý je vychovaný vo svojej nezmeniteľnej vôli a ktorý bude panovať sebe samému a ľudstvu, bude sa každému javiť zosobnením Osu­du a jeho tajomných ciest. Nikto nebude vedieť aký cieľ panovník sleduje, keď udeľuje rozkazy a preto mu nikto nebude môcť klásť prekážky.

9. Samozrejme, inteligencia panovníka musí zodpovedať plánom, jemu zve­reným. Preto nastúpil na trón až po skúške, ktorej ho podrobili naši Mudrci.

10. Aby ľud poznal a miloval svojho panovníka, bude musieť hovoriť k ľudu na verejných miestach preto, aby docielil harmonický styk dvoch síl, ktoré sú teraz pre vzájomný strach od seba oddelené. Tento strach bol výhodný pre naše ciele, ale len do tej chvíle, kedy musia obe tieto sily našim vplyvom zanik­núť.

11. Kráľ izraelský sa nesmie dať ovládať svojimi vášňami, zvlášť nie zmysel­nosťou. Nesmie sa poddať zvieracím ľudom, ktoré by mohli oslabiť jeho dušev­né schopnosti. Nesmie u neho prevládať alebo stať sa pánom jeho myslenia žiadny jednotlivý prvok jeho povahy. Pretože zmyselnosť, viac než každá iná ne­resť, ničí duševné schopnosti a jasné posudzovanie vecí, pretože odvracia my­slenie k nízkym a chlípnym ľudom ľudskej povahy.

12. Svetový vládca zo svätého Dávidovho semena, stĺp všetkého ľudstva, musí obetovať všetky svoje osobné vlohy len pre blaho svojho ľudstva. Náš pa­novník musí byť príkladom bezúhonnosti.